Minule som písala o takzvanom „bolestnom“ po návšteve lekára, kedy detský pacient dostane nejakú drobnosť za svoju odvahu. Všimné…omaľovánku,časopis,farbičky, knihu, alebo aj fornety. Zaviedli to moja babičenka, keď som sa od strachu triasla ako osika a revala, akoby ma išli rezať, keď som uvidela biely plášť, nebodaj injekciu. Vždy ma vedeli motivovať a ten môj detský rozumček sa nastavil na odmenu. Maminka pokračovala a ja samozrejme tiež. Nečudujem sa, že tieto zabehnuté osvedčené praktiky zaviedla aj moja dcéra a verte, nikdy žiadne dieťa neplakalo u lekára.
Neuveríte, aký zvyk sa traduje v našej rodine už niekoľko generácií. Pamätáte si plechovú dózu na vrchu s takým smiešnym krúžkom, ktorý ste museli potiahnuť, aby sa dóza otvorila? My sme ich mali doma niekoľko, lebo keď sme chodievali po výletoch, povyprážali nám rezne a hor sa na zájazd.
„Rezne sa ti nigdy nepokazá, nech je bárs jaká pálava,“ zahlásili babinka a z galetky nabrali bravčovej masti na vyprážanie. V rozheganých autobusoch sme sa kŕmili mojimi rezňami a spievali… Pod horou, pod horou čierne psíča breše… Krásne časy!
V túto nedeľu som bola u dcéry na kávičke.
„Mami, ešte nesmieme zabudnúť na rezne. Zajtra už idem do školy v prírode…“ zahlásila moja vnučka Milotka. S Tatianou sme sa na seba pozreli, usmiali sa a v tom momente sme vedeli, že aj Mily bude svojim deťom na výlety vyprážať rezne.
Zachovávajte si svoje tradície a verte, že ako švihnutím čarovného prútika sa dostanete do svojho detstva.
Krásny deň prajem, priatelia moji!
Text a foto Gabriela Dolná
Vaše komentáre
Leave a Comment