Čo som nechcela robiť ako moja mama a predsa to robím!

Moja mama bola pekná žena (v strede, vľavo je moja sestra). Mala kvalitné čierne vlasy, ale nevedela si ich upraviť. Husté čierne obočie si tiež nevedela vytvarovať. Nikdy sa nemaľovala, len občas ústa na červeno. Keď som ju pri nejakej príležitosti krásne namaľovala, ostrihala a vyfúkala jej vlasy, bola z nej krásavica. To, že sa nevedela upraviť našťastie nemám po nej. Viem sa pekne učesať, namaľovať. Moja mama mala rada prácu v záhrade. V zemi by sa paprala od rána do večera, ale variť ju nebavilo. U mňa je to naopak. Rada varím a v záhrade robím len preto, že musím. Moja mama potrebovala spoločnosť, rada chodila medzi ľudí, bavila sa s nimi aj keď už žila sama, bez otca. Ja som najradšej sama vo svojom svete, i keď sa spoločnosti nevyhýbam. A teraz sa dostávam k tomu, čo som nechcela robiť ako moja mama a predsa to tak robím. Čím som staršia, tým častejšie sa pritom „nachytám.“ Aj manžel mi vtedy povie,  že celá stará mama! Ešte sa  na ňu čoraz viac aj fyzicky podobám, dokonca tú podobu sama na fotografiách vidím. Ale povedala som si, že nikdy nebudem robiť niektoré veci tak, ako ona a vidíte! Gény sú gény. Napríklad som veľmi šetrná, tak ako bola ona. Vodu zakaždým, keď si  kefkou umývam zuby zastavím, podobne, keď sa pod sprchou šampónujem. Kým odhodím špinavý vecheť, poumývam ním celú kuchyňu – naposledy. Potom ide do koša. Posteľnú bielizeň stále točím tú istú dookola, hoci mám v skriniach dosť aj pre celú rotu. Použité  plastové vrecká umyjem, vysuším a odložím. Potraviny nevyhadzujem. Všetko, čo sa len dá, uložím do mrazničky (polievky, rezance, nepoužitú strúhanku, chlieb, zákusky, bielká…). Peniaze zbytočne nevyhadzujem. Kupujem len to, čo naozaj potrebujeme. Veľa vecí vôbec nepoužívam, šanujem ich (neviem načo). Dokonca už si rada zapnem televíznu stanicu Šlager, či Senzi. Ale vlastne veď to sú všetko len pozitívne návyky, čo poviete?

Libuša Sabová

Vaše komentáre