Chodievame s manželom Ivanom do kina. Radi a často. V tomto uponáhľanom svete, keď človek nemá čas ani sa z hlboka nadýchnuť, je vzácne mať spoločný záujem. A radi tiež cestujeme. Žiadne drahé exotické destinácie. Páči sa nám aj upršaný víkend na súkromí vo Viedni či hoci v Jelenci.
Ale nie o tom som dnes chcela…Iné ma trápi. Je tej politiky veľa. Všade. A je špinavá. Fuj! A nielen tá veľká. Aj táto naša malá. Keby som bola mladšia a malý Ivko mi v hlave dôsledne nevyupratoval, možno aj utečiem. Lebo počúvať o tom kto s kým, prečo a nedajbože aj za čo…tak to mi je teda neskutočne odporné. Ja sa chcem verejne anganžovať. Mám jasný názor, nápady, riešenia a aj chuť ich presadzovať. A chcem to robiť za seba. Žiadne spojenie s nikým nevymením za svoje svedomie a pokoj v duši. Žiadna strana ma nezmení. Ja som vždy iba ja!
Mám rada môj pokoj. Chcem naďalej svoj obyčajný svet. Kino s pukancami, výlet hoci aj s dažďom a naše spoločné nedeľné obedy. Hortenzie z našej záhrady a kvety vo váze. Svoju rodinu a v nej zdravie a spokojnosť.
Poctivo a dobre pracujem, z ničoho sa neulievam a chcem sa starať, aby bol vo veciach verejných poriadok. Nič za to nežiadam. A nič osobné ani za účasť na tom neponúkam. A viete prečo? Pretože ja nemusím. Ja iba chcem! A svoje svedomie veru nepredám. Pretože môj život je naplnený vzťahmi a ľuďmi, na ktorých mi záleží a ktorým záleží na mne s tým, ale aj bez toho. Pretože lepší a krajší život si úprimne želám pre každého.
Pretože už som veľká a viem, ako na to. Veľmi si želám, aby sa nám podarilo zachovať si odstup od špiny, čo sa valí okolo. Ale už dávno viem, že nezašpiní sa len ten, kto má čistý úmysel a srdce.
Leave a Comment