Keď som bol malý, mama si občas kúpila tonik, ale napiť mi nedala (klamem – dala, len tak na jazyk). Aj s bratom nám povedala: „Toto, detičky, nemôžete, Obsahuje to chinin, proste nie.“
Rovnako tak vtedy fľaše pepsikoly mali na etikete vety: „Nevhodné pre deti.“
Dnes sa predávajú vysokoenergetické a nadmieru povzbudzujúce nápoje a mimo vedome žijúcich rodičov nik nerieši, či to deti môžu alebo nie, aj keď etiketa kde-tu obsahuje nápis „Nevhodné pre deti“, predavač pokojne predáva maloletým energetické smršte. Sú to kokteily kofeinu, chininu, taurínu, guarany, jednoducho rakety. Ak to spojíte so sacharidovou lavínou súčasnej doby, „dobrá“ vec na roztočenie vĺčka…
Kamarát mi rozprával svoj príbeh: „Jeden môj známy robil obchoďáka na jeden energeťák. Čo bolo tesne pred zárukou mi zadarmo nosil. Pil som jeden-dva nápoje denne, bolo to sladké, fajn, chutilo mi. Po mesiaci som začal mať problémy so srdcom. Šiel som za doktorkou, testy, výsledky celé zle…“
Rovnako tak poznám rodičov, ktorí pokojne doprajú potomkovi jedenkrát za deň napríklad Prime Drink a argumentujú: „Ale on hráva futbal, má vysoký výdaj energie.“
Niekoho organizmus vydrží mesiac, iného dva roky, dieťa možno aj päť… Ale raz sa možno priehrada prevalí.
Mám dojem, že neraz ideme do čoraz väčších extrémov. Áno, v náročných situáciách nám príroda ponúka svoje dary a látky, ktoré nás majú povzbudiť, ale je dobré nebrať ich ako lentilky, dávať ich deťom, jednoducho vypnúť pri nich rozum.
Čo vy, aký máte na toto názor? Zaujímate sa, aké čoraz viac chemické zmesi pijeme, jeme, čo je medzi deťmi populárne a čo si možno aj bez vášho vedomia kupujú napríklad po škole?
Pevel „Hirax“ Baričák
Ilustračná foto Depositphotos.com
Vaše komentáre
Leave a Comment