Začnime sa stravovať tak, ako za našich detských čias

Veľmi dobre si pamätám, ako sme sa stravovali, keď som bola dieťa a snažila som sa z toho veľa preniesť aj do stravovania mojej rodiny. Mäso sme mali v sobotu, v nedeľu a v prípade, že zostalo z nedele, tak niečo menej aj v pondelok. Ostatné dni v týždni mäso nebolo a varili sa jedlá predovšetkým zo strukovín, zeleniny a múčne jedlá. Vedela som, že keď prídem v piatok zo školy určite bude buď zemiaková, fazuľová alebo šošovicová polievka, buď na bielo ako sme hovorili polievkam so smotanou alebo na červeno, ako sme vravievali fazuľovici so zeleninou, alebo falošnej gulášovej polievke.

K tomu ako druhé boli buď lokše plnené makovou, orechovou alebo tvarohovou plnkou. Pri štyroch deťoch ich maminka pripravila aspoň sto, menej nemohlo byť, lebo by sme boli hladní a to sme nikdy neboli!!! Ako druhé boli tiež domáce hrubšie slíže s rôznymi posýpkami, dokonca aj vajcové, k tým bola zase kvasená kapusta, domáce uhorky alebo kapustový, či uhorkový šalát. Ďalší variant boli pečené dolky tiež s rôznymi posýpkami, alebo lievance. Takto mal každý deň svoje jedlá, ktoré boli veľmi prácne na prípravu, ale vtedajšie maminky to pre svoje rodiny bez frfľania s láskou robili. Popri tom museli zvládať celé hospodárstvo – opateru zvierat ako aj prácu v záhrade, na poli a na záhumienkach. Určite boli podstatne zrobenejšie ako súčasné ženy v ich veku, ale brali to ako samozrejmosť. Popri tom niektoré ešte ťahali aj zamestnanie. Moja maminka ako vdova dokonca dve. Jedno bolo na družstve a druhá práca boli nádherné výšivky pre ÚĽUV. Vyšívala ich po nociach, preto sme sa ako deti museli zapájať od malička do všetkých domácich prác a nebolo nám to veru na škodu. Všetko okolo domácnosti som sa naučila už ako malé dieťa a s radosťou som maminke pomáhala bez papuľovania a odvrávania, ako je to v súčasnosti tak veľmi často vidieť. V posledných desaťročiach sa však stravovacie návyky ľudí veľmi zmenili. Je oveľa jednoduchšie a rýchlejšie dať na panvicu kus mäsa a k tomu pripraviť jednoduchú prílohu, ako sa babrať s prípravou bezmäsitých jedál, z ktorých sú mnohé časovo náročnejšie na prípravu. Je však na každom z nás, čo si s ohľadom na budúcnosť vyberieme!!! Mali by sme sa všetci spamätať!!! Zároveň by ľudstvo malo prestať s nehoráznym plytvaním s potravinami ich neúmerným vyhadzovaním. Moja babička chlebík pred rozkrojením vždy prežehnala a učila nás, že ani omrvinka nesmie padnúť na zem, že ju treba zodvihnúť a dať sliepočkám, alebo iným zvieratám. Náš psík Bobinko mal dokonca rád na raňajky kúsky chlebíka, ktoré zostali po raňajkách. Babička mu ich dala do bielej kávy, na čom si rád pochutnával a jeho miska bola po takýchto raňajkách vždy vyoblizovaná do čistulinka. Vidíte, ani on nepotreboval mať každý deň mäso a akú mal len krásnu lesklú srsť!

Text Anna Kollárová

Foto Depositphotos.com

Vaše komentáre