Hoci letecká doprava patrí k najbezpečnejším, vždy keď sedím v lietadle a počujem kapitána, ktorý sa k nám pred odletom prihovára z kokpitu, cítim silný rešpekt. Sedím pripútaná v tej niekoľko tonovej „tube“, s myšlienkami na svojich blízkych, s úctou k životu a v duchu sa modlím pri každom vzlete a pristávaní, lebo to sú najkritickejšie fázy letu.
Odlet na vysnívanú Madeiru z letiska v Lisabone prebiehal podľa letiskového harmonogramu bez meškania. Usmiata a milá posádka dopravného lietadla nás víta na palube, letušky skontrolujú miesta a batožinový priestor nad hlavami cestujúcich a my sa už tešíme na exotickú dovolenku plnú zážitkov.
Predpokladaná dĺžka letu nad Atlantickým oceánom je necelé 2 hodiny. Čas strávim v lietadle upravovaním a triedením fotiek a ani
netuším, kedy mi oťaželi viečka. Spokojným spánkom dovolenkujúcej turistky som si zdriemla. Prebudil ma hlas neznámeho cestujúceho zo susednej rady. Komentoval neistým hlasom, že krúžime okolo ostrova. Pozrela som von z okienka, nič nevidím, len biele nekonečné mraky, žiadnu pevninu.
Z kokpitu sa cestujúcim prihovoril kapitán a informuje nás o zlej poveternostnej situácii, myslím, že spomínal búrkový front a ďalšie nepriaznivé okolnosti, pre ktoré nemôžme pristáť na letisku v Madeire, ani inom ostrove a že z bezpečnostných dôvodov sa vraciame naspäť na letisko do Lisabonu.
Súčasne sa v chodbičke lietadla objavil sympatický vysoký uniformovaný muž, kapitán, druhý pilot? A veľmi trpezlivo vysvetľoval cestujúcim pekne po rade situáciu a odpovedal na ich otázky portugalsky, anglicky a keď bolo treba, aj po nemecky. Zdalo sa, že všetci to s pokorou chápu, len jedna očividne vystrašená pani to akosi nechcela prijať. Dokola kládla rovnaké otázky a trvala na tom, že musíme pristáť na ostrove. Náš sympatický kapitán rovnako kľudným hlasom a vľúdnym výrazom tváre jej trpezlivo vysvetľoval situáciu. Vyzeralo to, že pani prepadla fóbii a možno zažijeme panický atak v priamom prenose. Kapitán to zvládol.
Po štyroch hodinách „bonusového letu grátis“ nad Atlantikom sme bezpečne pristáli na letisku v Lisabone. Nič iné, ako čakať ako sa vyvinie situácia, nám neostávalo.
Krátko po polnoci sme nastúpili opäť do lietadla. Druhý pokus pristátia na Madeire zhruba o druhej ráno bol hladký, bezproblémový. Z okienka lietadla bolo vidieť osvetlene hlavne mesto Funchal – krásna nočná scenéria svetielkujúcich domčekov na kopci. Vystúpili sme z lietadla a zacítili príjemný opar, konečne bez klímy!
„Gúglila“ som vedomosti o pristávaní na Madeire. Pristávanie na tomto medzinárodnom letisku sa zaraďuje medzi 10 najnáročnejších na svete a vraj v Európe patrí medzi 3 najnebezpečnejšie (krátka dráha zovretá medzi útesy a Atlantik). Vzhľadom na umiestnenie ostrova a poveternostné podmienky sú často turbulentné pristátia. Pristávanie na tomto letisku je povolené iba pilotom, ktorí majú špeciálne školenie a test.
Táto informácia vo mne budí ešte silnejší a väčší rešpekt k povolaniu pilota!
P.S. Možno nabudúce si doprajem pred pristátím pohár vína z Madeiry. Je sladké, silné a rýchlo udrie do hlavy. Je fakt dobré.
V čase písania tohto statusu, mi „pípla“ smutná správa od priateľky Vierky, s ktorou sme zažili krásnu Madeiru. Správa, z ktorej mrazí…Madeiru včera zasiahla ničivá búrka Oscar. Bolo zrušených viac ako 60 letov, uzavreli letisko, školy, evakuovali ľudí v meste a žiaľ o život prišlo 32 ľudí.
Text a foto Táňa Bulíková
Vaše komentáre
Leave a Comment