Trápite sa, že vaše deti nemajú samé jednotky? Tento článok vás určite poteší.

Dobré deti so zlým vysvedčením

Hrôza ma ochromila ako náhla chrípka, zrazu mi bola zima, hlava mi horela a žalúdok sa mi triasol. Zavolal si ma synov učiteľ. Čo to má znamenať?

Takúto nepríjemnú chvíľu zažijú mnohí z nás, keď im deti v škole neprospievajú. Nedávno som bola na schôdzke rodičovského združenia na najmodernejšej strednej škole, kam náš sedemnásťročný syn prestúpil do tretieho ročníka. Spolu s manželom sme dúfali, že táto škola, dobre vybavená počítačovou technikou, bude motivovať nášho počítačmi posadnutého chlapca, aby si zlepšil výsledky z podpriemerných aspoň na priemerné. Ako sme však chodili od učiteľa k učiteľovi, počúvali sme rovnako zlé hodnotenie ako doposiaľ: Nezvláda učivo. Ešte aj z aplikačných počítačových programov, ktoré zvládol už pred rokmi, bol náš kybernetický génius takmer posledný z triedy.

Zmocnil sa nás dobre známy pocit skleslosti a zlyhania. Vždy, keď sme sa stretli so synovými učiteľmi, mali sme pocit, že nedostatočnou hodnotia spolu s dieťaťom aj rodičov. Po návrate domov nám syn na naše nešťastné otázky odpovedal dobre známym spôsobom. S počítačmi sa síce v škole pracuje, ale nudne a nezmyselne. Učebné moduly mu neumožňujú využívať zabudované programové skratky, ktoré už dávno ovláda, ale nútia ho pracovať tým najdlhším a najzastaralejším postupom, aký jestvuje. Tak ho to otravuje, že väčšinu času radšej hrá počítačové hry.

Ak čakáte, že vám prezradím, ako sme si so synovými učiteľmi padli do nôty, ako sme syna motivovali odmenami alebo trestami a nakoniec si zlepšil prospech, budete sklamaní. Áno, usilovali sme sa a on tiež. V tom čase sme sa však všetci traja vzdali nádeje, že by z neho raz mohol byť študent podľa predstáv učiteľov.

A niečo vám poviem. Je to v poriadku.

Kde robia školy chybu

Pre nášho syna aj pre nás by bolo určite oveľa jednoduchšie, keby mal samé jednotky. Jestvuje však množstvo dôkazov, že neveľmi úspešné absolvovanie školy ešte neznamená, že sa žiak v živote nepresadí. Presadiť sa v škole a presadiť sa v živote sú totiž dve odlišné veci.

Výskumná nadácia Johnsona O´Connora v New Yorku skúma u študentov dispozície – vrodené nadanie a schopnosti – a ich vzťah k úspechu v škole a v profesionálnej kariére. Približne z dvadsiatich dispozícií, ktoré jej pracovníci identifikovali, štyri majú tesný vzťah k dobrému zvládnutiu učiva: úradnícky zmysel pre detail, schopnosť logicky zaradiť pojmy, slovná pamäť a schopnosť písomne formulovať myšlienky. Výskumní pracovníci nadácie odhadujú, že len päť percent mládeže od štrnásť do osemnásť rokov má všetky štyri k dispozície a dvadsať percent nemá z nich ani jednu. Ibaže ak neskončia v zamestnaní, kde sa vyžadujú práve úradnícke schopnosti, nemusia byť tieto dispozície pre ich uplatnenie dôležité. V škole však nevyhnutné sú a deti, ktoré ich nemajú, často nadobudnú pocit, že zlyhávajú.

Hodnotenie, ktoré dieťaťu znižuje sebavedomie, môže začať veľmi skoro. Porozprávala mi o tom z vlastnej skúsenosti moja priateľka Eva. Jej sedemročný Braňo bolo veselé a spoločenské dieťa, ale – ako veľa chlapcov – na svoj vek bol príliš detský a viac ho zaujímal šport ako učenie. Evu, pravdaže, znepokojilo, keď jej synova učiteľka v druhej triede oznámila, že chlapcova neschopnosť napísať poriadny sloh poukazuje na mozgovú poruchu.

V nasledujúcich mesiacoch absolvovali rodičia s Braňom množstvo testov, no nijaká porucha sa nepotvrdila. Navštevovali psychológov a platili mu doučovanie. „Začala som veriť, že s mojim dieťaťom to naozaj nie je v poriadku,“ vravela Eva.

Napokon sa rodičia presvedčili, že Braňove výsledky v škole v podstate zodpovedajú jeho veku a temperamentu. Navyše sa dozvedeli, že na psychologické testy poslala učiteľka takmer všetkých chlapcov v triede. A tak si Eva uvedomila, že problém bol v škole a nie v deťoch. Braňo dnes chodí do siedmej triedy a hoci nedosahuje také vynikajúce výsledky ako niektorí jeho spolužiaci, prejavil literárne nadanie a nedávno napísal a s priateľmi nacvičil hru, v ktorej grécke mýty preniesol do ulíc súčasného veľkomesta. Podľa jeho matky obdobie, keď mal sedem – osem rokov, uvádza Braňo v rozhovore slovami „ vtedy, keď som bol hlúpy.“

Ako ukazuje Braňov príbeh, školy sa často pokúšajú tvarovať deti podľa šablóny“ dobrého žiaka.“ Ak sa dajú presvedčiť, že cieľom učenia sú dobré známky a správne odpovede, vedie ich to k povrchnému mysleniu a nezáujmu o poznanie.

Deti s rebelantskou povahou často na nátlak školy reagujú tak, že energiu vkladajú skôr do odporu ako do osvojovania si nových vedomostí a zručností. Ukázalo sa, že to aj pri mojom synovi, ktorý zvyčajne pracoval veľmi málo. No ako mu môžem vyčítať, že sa mu nechcelo odpisovať dvadsať definícií zo slovníka, keď ja sama by som radšej vydrhla kuchyňu, ako by som sa mala venovať takej nudnej činnosti?

Prehodnotenie úspechu

Pochopenie pre svoje búriace sa dieťa som mala aj preto, že s podobným konaním som sa stretla u viacerých členov našej rodiny. Môj muž mal v škole výborné výsledky iba z troch predmetov, z ktorých im učiteľ nedával domáce úlohy. Otca mi viac ráz vyhodili zo strednej školy, lebo robil problémy: papuľoval riaditeľovi, ulieval sa zo školy, aby pozháňal peniaze pre školský orchester, kde jeho frajerka, moja ma, hrala na violončelo. Otec i môj manžel nakoniec skočili vysokú školu a výborne sa uplatnili: otec ako spisovateľ s vedľajším zamestnaním v oblasti nehnuteľností a manžel ako vedúci obchodný pracovník a neskôr, aká irónia, ako dekan fakulty.

Úspešnú budúcnosť však ukončené stredoškolské či vysokoškolské vzdelanie nezaručuje. Rozličné štúdie zamerané na profesionálnu kariéru najlepších absolventov odhaľujú, že okolo tridsiatky sa väčšina z nich dobre uplatní, no výnimočné postavenie je skôr zriedkavé. Na druhej strane ani vynikajúce výsledky v štúdiu nezaručia, že vaše dieťa bude mať rovnaké predstavy o úspechu ako vy. Jedna priateľka mi rozprávala, že jej syn, ktorý získal štipendium na prestížnej zahraničnej univerzite, nechal školu a šiel predávať ojazdené autá. Stal sa najlepším predajcom firmy, dobre zarába a je spokojný!

To dokazuje, že medzi úspešnosťou v škole a finančným zabezpečením v dospelosti je veľmi malý súvis, ak niekomu ide, pravda, iba o zárobok.

Môj syn na to zrejme prišiel tiež. Pracuje v poisťovni a diaľkovo študuje. Škoda, že už na schôdzky rodičovského združenia nechodím, lebo niekoľkým učiteľom by som to veľmi rada povedala.

Pomôžte svojmu dieťaťu

Ak sa vaše dieťa nevie presadiť v škole, pomôžte mu:

Preskúmajte školské prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje, potom možnosti, od prestupu do inej triedy až po individuálny program, prípadne zmena učiteľov či školy. Pamätajte, že známky, či už výborné alebo mizerné, o budúcnosti vašich detí nerozhodujú.

Vzdelávanie bez školy

Aj varenie, výlety, ale aj spoločné sledovanie televízneho programu môžu slúžiť ako zdroj vzdelávania, ak k nemu pristupujete tvorivo a s prirodzenou zvedavosťou..

Tešte sa z nových vedomostí. Dospelí, ktorí si stále osvojujú nové vedomosti a schopnosti, slúžia ako najlepší príklad toho, že sa z nich dá tešiť a majú zmysel.

Ivana Romanová, psychologička

Niektorí slávni ľudia sa presadili už v škole, iným to trvalo o niečo dlhšie

Ted Turner bol na strednej škole priemerný trojkár a potom vybudoval mediálne impérium CNN.

Whoopi Goodbergová mala problémy s čítaním a nedokončila strednú školu. Dnes patrí medzi najlepšie platené filmové hviezdy Hollywoodu a získala aj Oskara.

Albert Einstein nechal školu v pätnástich a učitelia ho považovali za retardovaného.

Špičkový módny návrhár Karl Lagerfeld opustil školské lavice v šestnástich, šiel za svojim cieľom a vzdelával sa v tom, čo ho zaujímalo.

Vaše komentáre