Moje prázdniny som prežila väčšinou na dedine u mojich drahých starých rodičov. Milovala som to, pretože mali veľa domácich zvierat a ja som vtedy túžila byť zverolekárka. Mali sme kozičku, zajačiky, sliepky, husi, kačice, prasiatka, mačičky, psíka. Veľkú záhradu plnú ovocných stromov, zeleniny. Naozaj natur, odtrhli sme si ich rovno zo stromu. Aj mrkvu priamo zo zeme, trošku opláchli pri studni a zjedli. Mali sme absolútnu slobodu. Nikto sa o nás nebál. V takej studenej vode sme sa v potoku kúpali a nikdy sme nenachladli. Behali sme po celom chotári, po pažiti. Ja som ešte pásla aj husi. Bála som sa, aby sa mi nerozutekali. Jedli sme len to, čo sa dopestovalo v záhrade. A stará mama piekla domáci chlebík a koláče. Celá chalupa rozvoniavala. Boli to krásne časy slobody, vzájomnej lásky a porozumenia. A veľkej úcty. Dopriala by som takéto prázdniny našim detičkám. My sme večer zaspávali šťastní, plní zážitkov vo veľkej posteli prikrytí veľkou páperovou perinou. Boli sme zdraví, odolní. Možno práve preto, že duša aj telo bolo v harmónii. Večer sme vždy v modlitbe poďakovali za všetko, čoho sa nám dostalo. Dnes si uvedomujem, aké šťastie som mala, že som mohla prežiť také nádherne prázdniny!
Text a foto Hana Jamborová
Cystická fibróza patrí k dedičným ochoreniam a prejavuje sa prevažne pľúcnym postihnutím. Svoje o tom vie aj mladá…
Každý je... z nejakého chovu. Naše sliepočky - z voľného a s výbehom a bežia…
„Cítite tu vôňu? Nádhera! Nie je to náhodou lipový kvet?“ - pýta sa pani pracujúca…
Po rôznych iných pokusoch som sa opäť vrátila k osvedčenému spôsobu pečenia chleba. Ale pozor!…
Čas plynie, všetko sa mení a po päťdesiatke je čas rozlúčiť sa s predsudkami, ktoré…
Mali sme na dome satelitný tanier. Na fasáde, nešlo ho dať vyššie, bol vo výške…
Leave a Comment