Tento človek nikdy nezostarne!

Narodil som sa pred 68 rokmi v malej dedinke pod Topoľčianskym hradom do rodiny, kde už bolo  6 detí. Keď som mal 6 rokov, zomrel nám otec a tak celá výchova zostala len na mamku a tej bolo treba pomáhať pri domácich prácach, na poli, na záhumienkoch.  Už ako malý chlapec som sa postupne oboznamoval s prácami, o ktorých dnešné detí, ani netušia. Musel som umývať riad, okopávať, kosiť, sadiť, pásť a kŕmiť husi a iné práce. Všetko bolo treba stíhať a tak som sa naučil  dobre si organizovať robotu, aby mi čas zvýšil aj na  hru a šport. Hlavne  futbal a hokej. Toto mi asi pomohlo aj v škole. Učil som sa veľmi dobre.

Burčiak z vlastného hrozna sa už dá piť

Postupne som sa prepracoval medzi najlepších žiakov na škole, čo mi tiež dodávalo veľa energie a silu do života. Po vyučení za stolára som začal pracovať v  nábytkárskom závode, ktorý bol v tom čase jedným z najlepších v celej republike. Ďalšie vzdelávanie som musel získavať až popri zamestnaní a to ma ešte viac nútilo si svoj život perfektne organizovať a mať na všetko čas. V práci nebolo pracoviska, na ktoré by som nemohol nastúpiť pracovať, preto aj postupný prechod na vyššie riadiace funkcie bol ako keby samozrejmý.

Zavára a mrazí všetko, čo sa v záhradke urodí

Neskôr sa zo mňa som pracoval na Miestnom výbore a začal som organizovať spoločenský život.  Život na dedine , ale aj v mestách nemôže existovať, ak sa ľudia do neho nezapoja. Toto bolo vždy moje krédo a takto som to aj vtedy ostatným vysvetľoval a ľudia boli aktívni. Dnes sa mi zdá, že stratili záujem sa vzájomne stretávať, organizovať a súťažiť. Až teraz na dôchodku som znovu našiel takých ľudí, s ktorými rozvíjame úžasnú spoločenskú, športovú a kultúrnu činnosť, ktorá nás napĺňa a spríjemňujeme si chvíle našej staroby. Popri tom sme si založili aj spevácku skupinu, ktorá robí rozlúčky so spoluobčanmi a po prvý krát pôjdeme aj na okresnú prehliadku speváckych súborov a skupín – Spevy domova. Celý svoj život som prežil s ľuďmi a pre ľudí a toto platí až dodnes.

Vyrába vlastné „medicíny,“ napríklad smrekový sirup, recept z Chorvátska – Travatica, kvalitný med, ale aj vynikajúci višňový likér

Preto nebol čas na vlastnú rodinu, ale iba pre druhých. Tento osud mi bol určite daný do vienka a preto sa mu už ani nebránim. Veľkú časť života, takmer 25 rokov som prežil v školstve medzi mladými, aj dospelými žiakmi. To ma tiež naučilo vedieť ľudí k niečomu naučiť, ale hlavne ich aj pochopiť.

Všetko zo záhradky sa musí spracovať

Žijem pestrý a  časovo náročný život. Jedno funkčné obdobie som bol aj starosta našej obce. Vtedy som pochopil, že nie je dobrý ten, ktorý veľa vybaví, vyžaduje a je náročný na seba aj na ostatných, ale ten kto si dokáže viac zastrieť oči a strpieť aj nedostatky, ale aj toto bola pre mňa cenná skúsenosť, ktorá ma posunula ďalej v mojom živote. Milujem život a vždy chcem, aby si ho aj ľudia mohli vychutnávať čo najlepšie.

Tomu ešte stále podriaďujem aj svoje aktivity a záujmy. Zaviedol som do regionálnej súťaže novú atraktívnu hru petang, ktorá sa teší aj medzi seniormi stále väčšej obľube. Aktívny som aj na facebooku, Mám svoj vlastný profil a riadim 3 odborné skupiny, takže som celkom slušne vyťažený!

Marian Petruš

Vaše komentáre