Takýto príbeh nevymyslíte, to môže len život

Možno ste už niektoré počuli meno Kamila Kay  Strelka Kanková (85). Napísala niekoľko kníh o svojom živote, ktorý veru aj stojí za napísanie. Zhrniem to veľmi stručne. Známa rozhlasová redaktorka v roku 1968 emigrovala so svojim manželom a dvojročnou dcérou Evkou najskôr do Kanady a potom do USA. Začínali od piky. Umývali riad, upratovali, ale postupne sa vzmáhali, až si otvorili realitnú kanceláriu na Floride a veľmi dobre sa im darilo. Šikovná dcéra Evka bola vynikajúca študentka a dotiahla to na vysokú vojenskú funkciu v americkej armáde. Po roku 1989 sa však Kamile začalo cnieť za Slovenskom a vracala sa sem čoraz častejšie. O svojom osude slovenského emigranta v Amerika často rozprávala v rôznych médiách. Aj ja som s ňou chcela urobiť rozhovor, ale na Slovensku som ju nezastihla. A teraz si prečítajte, ako nás osud dal dohromady.

V roku 1996 sa mi splnil veľký cestovateľský sen. Išli sme s mojou rodinou na dovolenku do New Yorku. Kúpili sme si lístok na okružnú jazdu autobusom po tomto meste. Ako sme čakali na autobus, prešli okolo nás dve ženy. Všimla som si ich, lebo sa mi zdalo, že hovoria po slovensky. Nastúpili sme do autobusu a tie dve ženy sedeli za nami. Samozrejme, že my sme sa rozprávali a v tom mi jedna zaťuká na rameno a pýta sa ma: „Odkiaľ ste, keď tak pekne hovoríte po  slovensky? Ja hovorím, že z Bratislavy. Lepšie som sa na ženu pozrela a pýtam sa: „Nie ste vy pani Strelková?“ Tá pani skoro odpadla, že ju poznám. Nechcela veriť, že si ju pamätám z televízie a že s ňou chcem urobiť rozhovor. Bola to obrovská náhoda, lebo Kamila so svojou dcérou Evou žili na Floride a tiež sa v tom istom čase ako my vybrali na výlet do New Yorku. Odvtedy sme priateľky.

Toľko naše prvé stretnutie, ale teraz sa vrátim ku Kamilinmu životu. Po roku 1989 ju stále viac a viac ťahalo na Slovensko. Často tu bola aj tri mesiace v roku a neskôr aj viac. Jej manžel Lacko mal však už svoj život v Amerike a veľmi sa mu na Slovensko nechcelo. Nakoniec predsa  len svoju ženu nasledoval a obaja sa presťahovali do Bratislavy. Roky pribúdali, zdravie ubúdalo. Dcéra Evka ich chcela mať pri sebe v Amerike. Kúpila veľký dom aj s bytom pre rodičov. Po veľkom rozmýšľaní sa nakoniec Laco a Kamila opäť vrátili do Ameriky k dcére, kde mali vytvorené všetky podmienky na pokojný život. Ale Kamila veľmi ochorela a lekárka povedala, že ak sa nevrátia na Slovensko, môže aj zomrieť. Jej túžba po vlasti bola obrovská. Laco súhlasil. Vrátili sa na Slovensko, ale len na krátko. Lacko opäť chcel byť pri svojej dcére v Amerike a tentoraz sa podvolila Kamila a spolu odcestovali. Krátko na to Laco zomrel. Vlastne on chcel ísť umrieť do Ameriky. Vtedy si Kamila uvedomila, že jej domovom je definitívne Slovensko. Opäť sa vrátila do svojej milovanej vlasti s podlomeným zdravím, ale s vedomím, že tu má priateľov, známych, ktorí ju vždy radi uvidia, strávia s ňou čas,  pripravia jej zaujímavý program a i keď bude najhoršie, nikdy nebude sama! Po roku však všetko bolo zase inak. Dnes je už Kamila opäť v Amerike. Stará sa o ňu dcéra. Nič lepšie nemohla urobiť! Krv nie je voda!

Text a foto Libuša Sabová

Vaše komentáre