S prasknutou platničkou mám už viac ako tri roky bolesti, stále mi to strieľa do zadku a nôh…

Kamarát má bolesti, doktor mu ukázal pár cvikov, no ten sa mi žalostí, že už cvičí mesiac a nič. Chce prestať… Vravím mu: „Možno keby si necvičil, zhoršuje sa ti to. Takto to s tým minimálne udržiavaš nie v zhoršujúcom sa stave.“

Nič nejde hneď. No sme generácia „hop na kravu, nech je teľa“ – nevieme byť trpezliví, dlhšie za čosi bojovať, sebadisciplína a pevná vôľa ochabuje, pri najmenších prekážkach to vzdávame…

S prasknutou platničkou mám už viac ako tri roky bolesti, stále mi to strieľa do zadku a nôh. Napriek tomu stále chodím na jogu, je to moja najúčinnejšia pilulka. Minulý týždeň som kvôli prednáškam tri týždne vynechal. Šiel som po dlhom čase a hneď po cvičení som ženuške vravel: „Výrazne sa mi polepšilo. Stačí tri týždne necvičiť a ako to telo dokáže stuhnúť.“

A to je presne to – aby sme neboli stuhnutí. Už dávno nechodím do posilňovne – tam bolo cieľom byť silný. Teraz chodím na jogu a mojim cieľom je byť pružný, rozhýbaný, pevný i „gumený“….

Text Pavel „Hirax“ Baričák

Foto Depositphotos.com