S ľuďmi, ktorí zo mňa ťahajú energiu, sa nestretávam

Dana bola moja najlepšia priateľka ešte zo študentských čias. Rozumeli sme si a to, že tak pomaly rozpráva som vtedy vôbec nevnímala. Naše cesty sa po skončení školy rozišli. Ja som zostala v hlavnom meste, Dana odišla pracovať  do rodného kraja. Chýbala mi a keď sa po pár rokoch vydatá vrátila do hlavného mesta, tešila som sa, ale nie dlho, lebo za krátky čas spolu s manželom emigrovala do Ameriky. Bolo mi to ľúto, lebo naši chlapi si dobre rozumeli a mohli sme byť rodinní priatelia. Po roku 1989, kedy už emigranti mohli bez problémov prichádzať do svojej vlasti, pricestovala aj Dana s Jozefom a s dvomi krásnymi deťmi. Vtedy som si prvýkrát uvedomila, že mi na Dane niečo vadí. To, že pomaly hovorí som začala veľmi intenzívne vnímať. Zdalo sa mi, že hovorí ešte pomalšie, ako za študentských čias. Krátku prestávku robila za každou vetou, čakala na moju reakciu. Nebola šťastná v manželstve, ani vyrovnaná s emigráciou.  Hovorila som jej, aby sa vrátili na Slovensko. Ale deti už boli Američanky a o živote na Slovensku nechceli ani počuť. Neskôr sa Dana s Jozefom rozviedla a na Slovensko prichádzala sama, hlavne kvôli mame, ktorá už mala vysoký vek, s tým boli spojené veľké problémy.  Sedeli sme na káve a bytostne som cítila, ako Dana saje zo mňa energiu. Každým pomalým slovom, každým gestom. Mala veľa starostí, ale kto ich nemá?

A toto je moja rada:    

Nesnažte sa každému vyhovieť!

Myslite hlavne na seba!

Keď cítite, že niekto z vás ťahá energiou, nestretávajte sa s ním!

Nie je to jednoduché, ale v záujme zachovania si svojej duševnej pohody, nevyhnutné!

Ja som to tak urobila a neľutujem!

Vaša Katarína

Ilustračná foto: Depositphotos.com

Vaše komentáre