Reďkovka je doslova „lovcom baktérií“ v dýchacom i tráviacom trakte

Reďkovka je po cibuľke ďalšou hodnotnou zeleninou, ktorú si môžeme počas skorej jari v čerstvom stave dopriať. Pochádza z oblasti východnej Ázie, kde sa je aj dnes jej najväčšia spotreba na svete – okolo 20 kg na osobu za rok (v Európe iba 250 gramov). V staroveku sa reďkovky pestovali v japonských a čínskych záhradách. Prírodovedec Theophrastus (4.storočie pred Kristom), nazývaný i „otec botaniky“, ktorý svojimi spismi ovplyvnil stredovekých učencov, popísal jednotlivé druhy reďkoviek. Grécky lekár Dioscorides (40 – 90) bol považovaný za najlepšieho farmakológa staroveku. Liečivé rastliny a zeleninu triedil podľa kvalitatívnych vlastností a účinnosti. Reďkev odporúčal konzumovať s octom a soľou. Do Európy sa reďkovky dostali až v 16. storočí a ako prvý ju popísal známy taliansky botanik Matthioli (1501 – 1577). „Kto nemyslí na zajtrajšok, bude mať starosti skôr, ako skončí dnešok“ – zamýšľal sa nad významom prevencie staroveký mysliteľ Konfucius (552 – 479 pred Kristom). A ten, kto si reďkovky v hojnosti dopraje, sa správa preventívne. Reďkovka ničí baktérie a plesne, čím dezinfikuje sliznice. Je doslova „lovcom baktérií“ v dýchacom i tráviacom trakte. Obsahuje v sebe tzv. „horčicový olej“ – silné dezinficiens, ktorého ostrú až pikantnú chuť po zahryznutí niekedy zacítime vo forme pálenia. Na jar nám reďkovky na chlebe z maslom vraj preto tak chutia, lebo pomáhajú prečistiť po zime „odpadom“ zanesenú pečeň. Pečeň je filter, cez ktorý prechádza väčšina jedov a nebezpečných chemických látok. Na ich zneškodnenie musí vynaložiť veľkú námahu. Ovocie a zelenina uľahčujú pečeni jej detoxikačnú činnosť. V Belgicku na jar pijú šťavu z biologicky pestovaných reďkoviek práve s úmyslom prečistiť si pečeň. Reďkovky majú veľmi priaznivé účinky aj na žlčové cesty. Podporujú tvorbu žlče a dokonca rozpúšťajú drobné žlčové kamienky. Pani po operácii žlčníka sa rozhodla vyoperované kamene uložiť na pamiatku do rukoväte kuchynského noža. Aké veľké bolo jej prekvapenie keď sa kamene rozpúšťali po kontakte noža so šťavou čerstvo rezaných reďkoviek. V Bavorsku je obľúbenou prílohou ku pivu. Reďkovka obsahuje asi toľko vitamínu C ako citrón, veľa minerálov a hodnotné karotény. Reďkovky majú uplatnenie najmä v šalátoch. Dajú sa aj variť, dusiť a použiť napríklad do reďkovkového leča, ale najzdravšie sú čerstvé. Na jar si môžeme pripraviť skvelý reďkovkový šalát. Ľadový šalát natrháme na kúsky, reďkovku a uhorku nakrájajte na kolieska, papriku a cibuľku na kúsky. Potom jemne pokvapkajte olivovým olejom a balzamikovým octom s príchuťou granátového jablka. Posypeme štipkou čierneho korenia, čerstvou bazalkou nasekanou na kúsky a troškou morskej soli.

MUDr. Michal Slivka

Foto Pixabay.com

Vaše komentáre