Prvá láska. Je to vždy takto? Skutočný príbeh

Dnes som sa zobudila s ľahko priblblým úsmevom.  Vykotúľala som sa z postele, preplávala som do kúpeľne a zľahka som pohladila nášho psa, ktorý chrápal na koberci. Aby bolo jasné, normálne ho  vykopnem, pretože hneď ráno ma spoľahlivo rozjeduje pohľad na ten koberec plný psích chlpov. Ale dnes nie, dnes sa vznášam v ružovom opare ako snehová vločka. A viete prečo? Snívalo sa mi o mojej prvej láske!

Bol to triedny playboy – čistučký peknučký blonďáčik ako zo škatuľky. Mamke sa veľmi nepáčil…. bol to vlastne taký blbec bez názoru, taká pekná, ale prázdna plechovka, ktorá skoroduje pri troške vody. Zlatý Vlado, to je kus chlapa a istoty. No, výborne! Tak už asi desať minút na seba čučím do zrkadla a meditujem nad tým blonďavým zázrakom, minúty ubiehajú, ešte nemám umyté zuby, pes mi  so skríženými labkami kňučí pri nohách, asi sa namaľujem idúcky. Šéf bude určite nadšený, keď mu vysvetlím, že poradu som nestihla kvôli spomienkam na prvú lásku. „Prosím ťa, prečo sa  dnes stále tak špúliš?“ opýtala sa kolegyňa Zuzana, ktorá už nervovo nevydržala moju ružovú náladu. Keď som jej prezradila dôvod, zasnila sa, po chvíli na mňa uprela ľahko zasnený zrak a predniesla: „ Tak to bolo niečo… Volal sa Marek. Vysoký, čiernovlasý, modré oči, športovec, rozumieš.“ Zuzka sa zachichotala: „Kvôli mne vliezol babke Jánošovej do záhrady a obral jej všetky jahody, ale ona ho videla a bol  z toho strašný prúser. Potom sa to vyšetrovalo a naši mali z toho skoro infarkt.“

„A čo sa stalo potom?“ opýtala som sa. Prekvapene sa na mňa pozrela. „Potom? No išli sme na vysokú školu a akosi to vyšumelo, či čo. On bol taký frajerček, vieš. To by nebolo pre život.“

Hm, nebolo pre život. Vyzerá to, že asi ide o nejaký životný program., niečo ako prvá láska = vygumovaný blbec. Fakt, že ide  o blbca rozpoznáte samozrejme až neskôr, pričom platí neúprosné pravidlo, čím väčšia zamilovanosť, tým štádium dočasného zatmenia trvá ďalej.

Zaujímalo ma, či to chlapci tiež tak majú a išla som vyhľadať Martina, kamaráta a zároveň spolupracovníka. Teda spolupracovníka…. Ak sa my ženy snažíme v štátnych službách nejakú tú činnosť aspoň predstierať, tak  od mužov sa nevyžaduje ani to. Všetko okrem viditeľnej mentálnej poruchy sa toleruje. Ale naspäť k Martinovi, ktorého som našla – kde inde ako vo fajčiarskom kútiku. Hneď som vychrlila otázku, ktorá ma tak nahlodávala.

„Neviem, či môžem hovoriť za všetkých chlapov. Predtým som neštudoval, aké je to dievča. Podstatné bolo, ako vyzerá – vysoká blondína so všetkým, čo k tomu patrí.

„ Teda aj s mozgom?“ zaujímalo ma.

Vrhol na mňa smrtiaci pohľad. „Vieš, čo myslím. A ďalšia vec, kamaráti ju museli schvaľovať.“

„Čože?“ vypúlila som oči. „ A keby sa im nepáčila, tak by si sa na ňu vykašľal?“

Martin pokrčila ramenami: „Ale dlho ma to potom mrzelo, lebo bola fajn.“

„A tomu ty hovoríš prvá láska!“ odchádzalo som znechutene a spomenula som si na vygumovaných blbcov.

„Bol som debil. Skrátka tie keci kamarátov ma zožierali, tak som sa s ňou rozišiel. Medzitým som ale dospel,“ významne sa na mňa pozrel. „Dnes by som sa na nich prirodzene vykašľal.“

Tak to by sme mali, z väčšiny vygumovaných blbcov sa teda stávajú rozumní muži. Haha. Tak teda citovo vyspelí muži, to lepšie znie. To ale znamená, že je tu vysoké percento pravdepodobnosti, že Blonďák patrí do ríše spomenutej skupiny.

Veru nie. Nepatrí. Vyrazili sme na nákupy. Pred odchodom si drahý spomenul ešte na nejaké skrutky a opäť sa ponoril medzi kúpychtivých ľudí. Stála som na slniečku a vyhrievala som sa. Zrazu počujem: „ Ahoj, ako sa máš?“

Áno, bol to ON. Ružová košieľka, pod ňou blbé tričko, skrátka ako zo škatuľky. Chvíľu sme sa rozprávali a ja som pochopila, že sa nič nezmenilo, že je stále rovnaký. A tak som si uvedomila, že je jedno, prečo a ako si človek vyberá prvú lásku, že podstatný je ten krásny pocit, ktorý nám z nej zostane. Či bola opätovaná, či platonická, šťastná či nešťastná, bola to prvá láska a na ňu sa nikdy nezabúda.

Lenka Šancová

Vaše komentáre