Po rušných fašiangoch nasledovala popolcová streda, ktorou a začínal štyridsať dní trvajúci veľký pôst. Nebola zasväteným dňom, kto však nebol hatený nejakou súrnou prácou, pokladal si za svoju povinnosť zájsť v ten deň do kostola na popolec. Názov dňa „Popolcová streda“ pochádza zo zvyku páliť palmy, u nás bahniatka z Kvetnej nedele minulého roka. Takto získaný popol sa potom používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu našich predkov, čiže sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Stále je zvyk hovoriť, keď človek urobí chybu, že si teraz „sype popol na hlavu“, aby napravil čo spôsobil a pokazil a vyprosil si tak od Pána Boha odpustenie.
Podľa starého zvyku pozostávala popolcová streda z nejakej pôstnej polievky a z cestovín s makom („válkov“, čiže šúľancov). Zbožnejšie ženičky zjedli až večer niečo na zahnanie hladu.
V období po popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek pripraviť fyzicky aj duševne na jeden z najdôležitejších sviatkov – Veľkú noc, ktorú toto vierovyznanie spája so vzkriesením Ježiša.
Foto nejrecepty.cz
Vaše komentáre
Leave a Comment