Bez rachotu sa u nás už zrejme nezaobíde nič, ani kedysi výsostne pokojná, dôstojná a nehlučná oslava narodenia Ježiša Krista. Tichá noc, svätá noc….. ale s petardami už od skorého rána 24. decembra.
Vedia vôbec ľudia, ktorí takto hlučne rachotia v tento deň a večer, čo je to za sviatok, čo sa to vlastne oslavuje a pripomína? Navyše magor, ktorý ide vonku odpáliť petardu vie, že sa ozve ohlušujúca rana, ale ty, ktorý si doma a niečo sústredene čítaš alebo v zamyslení a pohrúžení do spomienok varíš, to nevieš a strhneš sa. Jednoducho sa normálne ľudsky zľakneš. Pokiaľ si samozrejme normálny. Môže existovať hoci aj milión zákazov na štátnej i mestskej alebo obecnej úrovni, týchto bujarých „petarďákov“ to nezaujíma lebo oni sa potrebujú vyblázniť. Kedy? No vtedy, keď väčšina normálnych ľudí v tichosti chystá sviatočnú večeru a stromček. Niektorým seniorom už so stúpajúcim vekom na ich obrovské šťastie postupne slabne sluch, ja zatiaľ tú výhodu nemám a navyše sa stávam s pribúdajúcimi rokmi ľakavejším. No ale svet predsa nepatrí seniorom, to nech si penzisti láskavo vyhodia z hlavy, aj s tými ich trinástymi dôchodkami a nekonečnými valorizáciami penzií.
Dobrou správou, aspoň na tento čas, zostáva, že sa u nás zatiaľ ešte smú Vianočné sviatky sláviť tak, ako po dlhé uplynulé stáročia. Že ešte neoliberáli neprišli s tým, s čím už prišli dávnejšie v pokrokovej Amerike – že Vianoce sú vlastne obyčajnými komerčnými sviatkami zimy a nemalo by sa počas nich rozprávať o narodení kresťanského spasiteľa. Lebo to môže inovercov a neveriacich urážať a iritovať, pretože oni majú PRÁVO na to, aby sa všade nerozprávalo o Ježišovi Kristovi, keďže oni v neho neveria. Je len otázkou času, kedy to ktosi začne za pomoci médií pretláčať ako logickú a hotovú vec. Bez ohľadu na to, že svätou patrónkou nášho Slovenska je božia matka, Panna Mária.
Text Michal Zoldy
Foto Pixabay
Vaše komentáre
Leave a Comment