Na predvianočnej kávičke s Renátou Názlerovou

Asi prvýkrát verejne priznávam, že nie som žiadny otrok Vianoc a nie som ani žiadna premotivovaná gazdinka, ktorá lieta ako splašená po obchodoch a po domácnosti. Uznávam ale ženy, ktoré sa pekne s predstihom a pokojom na tieto sviatky pripravujú a ktoré si užívajú aj samotnú prípravu.

To ale neznamená, že nemáme doma upratané a navarené. Ale čo môžem, si uľahčím. Napríklad koláčmi od profesionálov, alebo tým, že upratovaniu venujem len nevyhnutne nutný čas. Skôr si dám záležať na dekoráciách, atmosfére.

Štedrý deň u nás začína tým, že pri dobrej kávičke poposielam pozdravy mojim blízkym a priateľom. Žiadne hromadné správy, alebo univerzálne obrázky. Keď už píšem, tak každému adresne a zo srdca to, čo cítim.

Potom pripravím veci na večeru, prestriem stôl a ideme na hroby. To ticho, pokoj, ktorý všade vládne mi robí neskutočne dobre. Pri každom zapálení sviečky ďakujem Bohu i svojim predkom, a prosím o láskavú ochranu nás, čo sme tu. Medzitým sa zotmie, a my si ešte s manželom niekde na pumpe zvykneme dať jednu kávičku, aby sme prehodili pár slov o našom spoločnom šťastí a vďake zaň.

Po príchode domov už nasleduje štedrá večera a rozbaľovanie darčekov. Príprava večere nie je nijako zložitá. O varenie sa delím s mojou maminou. Tá pripraví dva druhy rybacej polievky, a ja dva druhy šalátu. Tiež pripravujeme kapra na dva spôsoby, okrem tradičného vysmážaného aj pečeného so syrom a kápiou. večeri predchádzajú tradičné oplátky, med, cesnak, orechy a jablká. A motlitba. Štedrý deň u nás končí polnočnou omšou.

Text a foto Renáta Názlerová

Vaše komentáre