Mojim domovom je už Kalifornia, ale Slovensko mám stále v srdci, hovorí pani Alica (69)

Po 3 rokoch, opäť na Slovensku! Som ako Alica v ríši divov. Opäť som objala mamku a celú rodinu a zvítala sa s priateľmi.

Dívam sa na našu prekrásnu slovenskú prírodu. Také množstvo odtieňov zelene snáď ani nie je možné.

Vykosené lúky, biele ovečky, pasúce sa koníky a kravičky. A aj keď Vysoké Tatry vidím z môjho okna, neviem sa na ne vynadívať. Tak ako more, sú stále iné, stále krásne a fascinujúce. Stromy lemujúce žblnkotajúce rieky s rybami mi pripomínajú detstvo u starých rodičov. Závistlivo sa dívam na tých pár aut na diaľnici, keď ich porovnávam s kalifornskými. I keď ma prekvapuje, že budovanie diaľnic trvá tak dlho. A vodiči sú viac ohľaduplní ako v minulosti. Značenie ciest by mohlo byť jasnejšie, v tom by Kalifornia mohla byť príkladom. Kultúrne letné akcie som už na Slovensku zažila v minulosti, ale po tej dlhej izolovanosti si ich nekonečne užívam. Je to krásne, ako takmer každá dedina, mestečko, mesto, pripravuje nejakú kultúru pre svojich občanov a predstavuje dedičstvo nášho národa i novodobú tvorbu.

Za tú krátku dobu môjho pobytu som už toho toľko videla a zažila! Len ľutujem, že sa akcie prelínajú a všetko nestíham. Teším sa na ďalšie zážitky a na objavy pre mňa nových kútov. Veď je čo objavovať! Ani nevieme, koľko pokladov na tom našom malom Slovensku máme.