Iba tak… z rýchlika a s krátkymi zastávkami.
… vždy, keď si na ňu spomeniem… plačem v duši a… pýtam sa ako dieťa Prečo?… a nerozumiem… aj keď v srdci ospravedlňujem a naďalej budem…
Vieš, mama… ja…
…ďakujem za život… že si sa predsa len rozhodla ma priviesť na svet…
…ďakujem za tvoju mamu, ktorá ma nadovšetko milovala, vychovala a chránila… za oboch tvojich rodičov…
…ďakujem za to… že som prešla náročnú cestu… a v srdci si vždy putovala so mnou, ktovie, ako to bolo v tvojom srdci…
…ďakujem za materské mlieko, aj keď len nakrátko, ale kŕmila si ma sebou, aby som si pamätala…
…ďakujem i za chabý úsmev, ktorý neprerástol do radosti…
…ďakujem za tvrdú lekciu do života, veď všetci sa učíme, kým žijeme a ja nesúdim… a nebudem… neprináleží mi…
… ďakujem, že… som ostala dieťaťom, ktoré neprestalo na teba čakať, aj keď mám už 49 rokov…
…ďakujem za fantáziu a predstavivosť… kreslila som ťa v tých najkrajších farbách… a spievala jedinečnej žene ódy… nikdy si ich nepočula a ja som už zabudla slová…
…ďakujem i za odmietnutie… pretože som sa naučila ostatných prijímať a objímať…
…ďakujem za… všetko… bez irónie… vďaka tebe voniam človečinou, citom a ľudskosťou… aké boľavo nádherné…
…ďakujem za detstvo s otáznikmi, môj syn si chvalabohu nikdy nemusel klásť také otázky…
… ďakujem, že som nenasledovala tvoj príklad… moje dieťa je pre mňa všetkým…
…ďakujem i za tvoj nezáujem… o to častejšie som za teba prosila a modlila sa… a ďakovala…
…ďakujem za vieru… ktorú som našla len vďaka tvojmu tichu…
…ďakujem za nádej… ktorá vo mne žije… možno sa stretneme až pri Bohu… možno si ma už predišla… neviem…
…ďakujem za lásku… veď som v nej bola počatá a ďalej si už nevedela, ako ju rozdať…
…ďakujem za každú myšlienku na mňa… navždy som tvojím prvorodeným dieťaťom…
…ďakujem Bohu za teba… a neprestanem…
…ďakujem tvojej mame… za teba…
…ďakujem Ti, mama…
A mama…
…môj život je úžasný… i keď som v mladom veku ovdovela… a na všetko ostala sama… aj o tvojich rodičov som sa postarala, boli mi všetkým… aj som ich pochovala… a vieš, že tvoj jediný vnuk je natoľko dospelý, že je otcom tvojej pravnučky?
Mama…?
V každej žene v tvojom veku hľadám teba… pretože si mi celý život tak veľmi chýbala… a vždy to bolí… ale… necítila som nikdy voči tebe hnev… odpustila som… a denne odpúšťam… a… tak silno ťa objímam .
A mama… žehnám ťa denne do diaľav… a možno, keď plačem za tebou… i tebe tečú slzy…
Mama? Nebolí srdce za dieťaťom? Netrhá? Nerve? Už by si ma takto na rukách nenosila ako vtedy, malinkú v perinke… Mama… to ja… nosím ťa v náručí… v srdci a mysli… neustále…
Dnes oslavujú mamy…
Spomienka na teba…
Spomienka na babku…
I ja… oslavujem dar materstva.
I môj syn s nevestou, ktorá mi je dcérou… a teším sa z daru byť babičkou. Ach, o čo všetko si prišla… mama … ale… čo človek nemá, to mu nechýba.
Text DA
Ilustračná foto Depositphotos.com
Vaše komentáre
Leave a Comment