Letné horúčavy zvyšujú riziko prehriatia organizmu: Opatrní musia byť najmä ľudia užívajúci lieky

Vysoké letné teploty so sebou prinášajú nebezpečenstvo prehriatia organizmu a tepelného úpalu. Ako sa prejavujú, ktoré ochorenia zvyšujú riziko ich vzniku a čo robiť v prípade, ak k prehriatiu dôjde, vysvetľuje všeobecná lekárka Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Tímea Molek Dánielová. 

Hypertermia alebo prehriatie tela je stav zvýšenej  teploty tela z nahromadeného tepla. Môže byť spôsobený napríklad chorobou, poruchou látkovej výmeny alebo poruchou termoregulácie. Zlyhanie termoregulácie môže mať za následok až tepelný úpal, na ktorý sú náchylní najmä starší ľudia a malé deti. Príznakmi prehriatia sú únava a slabosť, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy a svalov, závrate, svalové kŕče a bolesti, podráždenosť, zmeny tlaku krvi, búšenie srdca a teplota do 41 °C.

Pre tepelný úpal je charakteristické zastavenie potenia, kedy pacienti mávajú suchú kožu. Signalizujú ho tiež príznaky ako únava, nepokoj, bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť, zvracanie, hnačky, kŕče, rýchle dýchanie, zrýchlený pulz, poruchy vedomia s náhlym nástupom, halucinácie, zmätenosť, dezorientácia až bezvedomie.

„Riziko prehriatia a tepelného úpalu sa zvyšuje v prípade srdcovo-cievnych, kožných a neurologických ochorení, poruchách štítnej žľazy a pankreasu a tiež pri dehydratácii, vracaní, hnačkách a horúčke,“ vysvetľuje všeobecná lekárka Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Tímea Molek Dánielová. Dodáva, že obzvlášť pozor si musia dávať pacienti užívajúci lieky na vysoký krvný tlak a poruchy rytmu srdca, lieky na odvodnenie, na choroby žalúdka a čriev, proti alergii a na psychické ochorenia. Zvýšenú opatrnosť odporúča aj pri obezite.

K prehriatiu organizmu môže dôjsť pri cvičení v horúcom prostredí, nedostatočnej ventilácii vzduchu, v prípade nevhodného oblečenia, počas pobytu v aute, saune či kúpeľoch. Prevenciou počas letných horúčav je nosenie ľahkého, svetlého, vzdušného odevu, pokrývky hlavy, kvalitných slnečných okuliarov a používanie krémov proti UV žiareniu s vysokým ochranným faktorom. Podľa doktorky Molek Dánielovej by sa zvýšená fyzická námaha mala prispôsobiť prostrediu. „Ideálne je vyhýbať sa slnečným lúčom medzi 11-tou a 15-tou hodinou. Tekutiny je vhodné dopĺňať už 24 hodín pred ohlásenými horúčavami,“ uvádza. Priestory sa odporúča vetrať len skoro ráno alebo neskôr večer. V období horúčav by sme mali obmedziť príjem alkoholu a veľmi sýtených jedál, zvýšiť príjem tekutín a uprednostniť sprchovanie pred sedavými kúpeľmi v teplej vode.

Ak už k prehriatiu organizmu či úpalu dôjde, postihnutého je potrebné premiestniť do chladného prostredia, uložiť ho do ležiacej alebo pololežiacej polohy a začať s chladením. „Ochladenie organizmu zabezpečíme potieraním vlažnou vodou a ovievaním, priložením vrecka s ľadom zabaleného do uteráka ku krku, do podpazušia a na slabiny, prípadne postihnutého prikryjeme vlhkou plachtou. Následne po dúškoch podávame vodu. Ak sa ťažkosti po 30 minútach nezmiernia, vyhľadajte pomoc lekára. Pri zmätenosti alebo bezvedomí volajte záchrannú službu ihneď,“ radí lekárka Tímea Molek Dánielová z nemocnice v Šaci.

Ilustračná foto Depositphotos.com

Text Martina Pavlíková

Vaše komentáre