Juraj Droba kandidát na bratislavského župana najviac voľného času trávi so svojim synom Jurkom

Mám 46 rokov a som otcom päť a pol ročného Jurka Antona. S jeho maminou sme sa pred dvomi rokmi rozišli, ale ostali sme kamarátmi a pre oboch je náš syn úplnou prioritou. Väčšinu voľného času sa snažím tráviť s Jurkom, chodíme veľa do prírody, v lete na bicykel, v zime na lyže. V lete sa nám spolu podarila trojtýždňová „pánska jazda“ v Kanade, kde žije môj brat. Bývam v byte v Starom meste, pracujem v Národnej rade a po meste sa najčastejšie prepravujem na bicykli, na skútri, no často využívam aj MHD.

Zaujímalo by ma, prečo ste vstúpili do politiky, keď ste boli úspešný manažér? Nebol to vtedy jednoduchší život?

Spolu s Richardom Sulíkom sme v roku 2009 zakladali SaS s úmyslom urobiť Slovensko lepším. V podnikaní som už svoje ambície naplnil a politika ma chytila za srdce a baví ma. Všetko má svoje pre a proti no už by som nemenil. SaS má výborný program založený na kompetentnosti a slušnosti a verím, že od roku 2020 svitne Slovensku na lepšie časy. V súkromnom sektore som sa naučil riadiť ľudí, pracovať s rozpočtom a doťahovať projekty. Toto teraz ponúkam Bratislavskému kraju.

Ako ste spokojný so súčasným vedením župy?

Posledné roky župa stagnuje a ide hlboko pod svoje možnosti. Pavol Frešo bol osem rokov len údržbárom, ktorý ani dôsledne nestrážil míňanie peňazí. Zlyhal vo viacerých kľúčových rozhodnutiach, ale hlavne už nemal energiu a župu už neriadil.

Pozrite sa na synagógu v Senci, ktorá mala byť už dávno opravená, pozrite sa na príšernú dopravu v Bratislave a okolitých mestách a obciach. Chápem, že všetko stojí peniaze, ale vybudovať pár kruhových objazdov, aby bola doprava plynulejšia a bezpečnejšia, sa naozaj dalo. Aj potiahnuť električkové trate. Len treba chcieť.

A spomeňte si na verejné obstarávanie rekonštrukcie divadla Aréna. V podmienkach bolo toľko podivných nárokov, že priam kričali do sveta, že sú niekomu ušité na mieru. Keď sa poslanci za SaS na to začali pýtať, župa nakoniec bola nútená celé obstarávanie zrušiť.

To je odkaz, ktorý Pavol Frešo po sebe zanechal.

Čo je najpálčivejší problém župy?

Z praktického pohľadu je to samozrejme doprava. Ale osobne si myslím, že v prvom rade musíme vyriešiť korupciu a transparentnosť, bez toho sa nepohneme ďalej.

Za štyri roky padla bratislavská župa v rebríčku transparentnosti zo štvrtého na šieste miesto. Až za kotlebovskú Banskú Bystricu. Všetci si pamätáme billboardy, ktoré dal vylepiť RegioJet  s textom „Vitajte v kraji korupcie a klientelizmu. Zodpovedný: Pavol Frešo.“

Ako človeku, ktorý sa narodil v Bratislave a celý život tu žije, sa mi to naozaj nepáči. Obyvatelia nášho kraja majú nárok na viac.

Na dopravu si každý sťažuje. Dá sa to podľa vás dnes ešte riešiť, keď v minulosti sa pri výstavbe Bratislavy nebral do úvahy taký nárast počtu áut, ako je dnes? A nielen Bratislavy , ale aj jej satelitov?

Všetko sa dá riešiť, veď sa predsa nebudeme na tie kolóny len pozerať. Samozrejme, nedá sa to vyriešiť okamžite a ani netvrdím, že to bude jednoduché. Musíme postupovať krok po kroku a prispôsobiť sa okolnostiam.

Jednoznačne chceme vsadiť na električky a koľajovú dopravu. Električková doprava má množstvo výhod, ktoré by mal kraj využiť. Tým, že je väčšinou oddelená od ostatných druhov dopravy, nestojí v zápche. Navyše, električka šetrí životné prostredie. Chceme predĺžiť električkové trate zo Zlatých Pieskov po Vajnory, z Dúbravky na Bory a v Petržalke po Janíkov Dvor.

Doprave sme venovali v našom programe veľmi veľa priestoru, máme v tejto oblasti veľa návrhov a stojí za mnou tím odborníkov z SaS aj od ďalších koaličných partnerov.

Sídliská sa zahusťujú, pribúdajú nové satelity ale bez infraštruktúry. To je veľký tlak na vstávajúce zariadenia, či cesty…

Chceme ponúknuť takú kvalitnú verejnú dopravu, aby sme motivovali časť šoférov presadnúť z áut do verejnej dopravy. Je mi jasné, že mnohí šoféri stále budú auto potrebovať, porozvážať deti, porobiť nákupy. Ale ak časť z nich začne viacej využívať verejnú dopravu, odľahčí to aj hustnúcu premávku.

Veľmi sa mi páči váš akcent na zeleň. Čo konkrétne chcete vybudovať?

Popri iných problémoch kraja ako je doprava, výstavba, financovanie či parkovanie akoby sme zabúdali na to najcennejšie – zdravie obyvateľov. Ulice sme zaplnili dopravou, zelené priestory nahrádza výstavba a stromov a zelených plôch ubúda. Bratislava patrí medzi mestá s najvyššou hlučnosťou a prašnosťou v Európe. To všetko znižuje kvalitu života v meste.

Z Hlavného námestia zmizli stromy úplne, zo Sadu Janka Kráľa ukrojilo nákupné centrum, parčík na Kollárovom námestí je menší kvôli administratívnej budove. stromy na Trenčianskej museli ustúpiť trolejbusovej trati. A to ani nehovorím o tom, ako vytláčajú nové bytovky vinice v Novom Meste, Rači a ďalej smerom na Modru. Takto by som mohol pokračovať veľmi dlho.

Riešenie je v podstate jednoduché. Zdravé miesto pre plnohodnotný každodenný život sa dá vytvoriť len tak, že mestá a obce budú zelené, čisté a ekologické. A to znamená viac stromov, trávnikov, fontán, zelených striech a vertikálnych záhrad. A menej asfaltu a betónu.

Veľa kandidátov na županov chce zlepšiť cyklotrasy v našej župe? Máte to aj vy v programe?

Cyklotrasy majú v našom programe významné miesto, považujeme ich za dôležité nielen z turisticko-relaxačných dôvodov, ale najmä ako bezpečnú alternatívu k automobilovej doprave. Podporíme spájanie miest a okolitých obcí v kraji cyklochodníkmi aj prepojenie všetkých mestských častí Bratislavy s centrom. Máme v pláne dobudovať cykloturistickú sieť v Malých Karpatoch spolu s potrebnou infraštruktúrou (odpočívadlá, nabíjacie stanice pre e-bike, stojany s mapami, cykloturistické značenie).

Ako budete reagovať, keď sa niekde namiesto sľúbeného detského ihriska postaví činžiak?

Ak to bude v rozpore so stavebným konaním, jednoznačne budem trvať na uvedení do pôvodného stavu. Ale najlepšie bude, ak sa takým razantným opatreniam vyhneme už skôr, ako bude stavba stáť.

Vo volebnom programe  hovoríte o dostupných službách pre seniorov. Čo konkrétne máte na mysli?

Viem o čom hovorím, obom mojim rodičom ťahá na osemdesiatku a vidím, s akými problémami sa stretávajú. Moja mamina mala nedávno trojnásobnú operáciu zlomenej nohy. Málo sociálnych skupín je tak odkázaných na pomoc iných, ako sú seniori. Hovoríme o našich rodičoch alebo starých rodičoch. Akokoľvek sa pre nich chceme obetovať, sú situácie, kedy si jednoducho nepomôžeme. Mnohí z nich sú bezvládni či ležiaci pacienti, alebo ľudia, ktorí vyžadujú prakticky 24-hodinovú odbornú pomoc.

Poviem to takto. Bratislavský kraj svojich seniorov dlhodobo ignoruje. Aj keď sa zo zákona o nich musí postarať, župa robí všetko pre to, aby sa tejto nákladnej povinnosti vyhla. Výsledkom je zlá situácia v domovoch sociálnych služieb. Čo je ešte horšie, súčasný systém starostlivosti o seniorov vytvára veľký priestor pre korupciu.

Existujú tri cesty ako zlepšiť súčasný stav. Po prvé, rozšíriť existujúce kapacity zriadení pre seniorov, ktoré má v správe kraj. Po druhé, pritiahnuť do systému viac neverejných poskytovateľov, ktorí tam sú už i dnes, no ich služby sú drahé. Treťou cestou je zvýšiť počet opatrovateľských pracovných miest a s tým aj objem domácej a ambulantnej starostlivosti. V súčasnosti majú domácu starostlivosť v kompetencii obce a mestá. Nevidím však dôvod, prečo by aktivitu v tomto prípade nemal vyvíjať aj vyšší územný celok.

Naši seniori a ich rodiny si naozaj zaslúžia viac ako len bezmocné čakanie.

Máte malého syna a tak určite viete, aký je problém s materskými školami. Čo s tým?

Viem, že sa v Bratislavskom samosprávnom kraji v minulom roku do škôlky nedostalo 4500 detí. Je  pre mňa záhadou, prečo samospráva na nedostatok škôlkárskych miest dlhodobo nereagovala, veď tento problém nevznikol z večera do rána a už niekoľko rokov dopredu sa dal predvídať.

O tom, aké dôležité je mať miesta v škôlkach, azda nikto nepochybuje. Predškolská výchova pomáha sociálnej integrácii detí a vytvára predpoklady pre ich úspešný život. Rodičom zase šetrí čas a uberá starosti.

Napriek tomu, že budovať nové miesta v materských školách je úlohou mestských častí a obcí, práve župa by im mala podať pomocnú ruku vo financovaní, v poskytnutí nevyužitých priestorov alebo v príprave žiadostí o nenávratné finančné prostriedky. Na vytvorenie nových miest v škôlkach dokonca existuje možnosť čerpať prostriedky z fondov EÚ, na bratislavskú župu je vyčlenených 16 miliónov. Za tie by mohlo vzniknúť až 2500 nových miest. Len sa o to musíme všetci aktívne postarať – župa aj mestské časti či obce. Mamičky aj otcovia si zaslúžia, aby o ich deti bolo dobre postarané.

Kto Vás podporuje? Spomínali ste koalíciu.

Som kandidátom zjednotenej pravice na župana. Nominovala ma SaS a podporujú ma OĽaNO, OKS, NOVA, SMK a Zmena Zdola. Je výborný pocit mať podporu ostrieľaných komunálnych politikov, ako Ján Budaj, Ondrej Dostál, Gábor Grendel alebo Veronika Remišová. Tiež ma podporujú moji kamaráti a osobnosti ako Ján Orlovský, Jaro Bekr, Jano Lašák, Dominik Hrbatý, krasokorčuliarka Oli Bestandig, Zora Czoborová a komunita nepočujúcich, ktorej už 15 rokov pomáham.

Myslíte, že budete dobrým županom?

Uchádzam sa o šancu dokázať, že áno. Mám dostatok skúseností zo súkromného sektora i z politiky. Páni Ftáčnik i Frešo sa motajú vo verejných funkciách už viac ako 20 rokov a sami vidíte, čo dokázali. Veľmi málo. Pán Kusý je veľkou záhadou a dodnes nevysvetlil, z akých peňazí platí svoju obrovskú, až obťažujúcu kampaň. V mnohom pripomína jeho príbeh Rada Procházku. Myslím si, že ak sa z tejto štvorky rozhodnete pre mňa, budem robiť všetko preto, aby som si Vašu dôveru zaslúžil.

Vaše komentáre