Bolo to najťažšie rozhodnutie v mojom živote, hovorí Katarína Traubnerová

Manžel je diabetik a už v minulosti mal problémy. Po pedikúre mu vznikol defekt na päte, ale potom mal osem rokov pokoj. Teraz pred Vianocami prišli intenzívne bolesti, opuch a vyzeralo to, že má ružu, ale nakoniec to vyústilo do sepsy s poruchou vedomia a ohrozenie života. Preto lekári museli v akútnej situácii amputovať pravú dolnú končatinu nad kolenom. Keďže manžel bol v hlbokom bezvedomí so zlyhávaním všetkých orgánov, ja som musela rozhodnúť o amputácii, keď mi lekári predložili dve možnosti: buď amputovať, alebo neprežije 24 hodín. Bolo to nesmierne ťažké, ale rozhodla som sa pre záchranu jeho života.

Čo bolo bezprostredne potom, keď sa manžel prebral?

Manželovi sa po amputácii prekvapujúco veľmi rýchlo upravili všetky parametre, aj činnosť srdca, ktoré zlyhávalo. Niekoľko dní po operácii bol dezorientovaný a žiaľ ja som mu musela oznámiť, že má amputovanú nohu, čo si dovtedy neuvedomoval. Keď sa však postupne zorientoval, bol veľmi depresívny, pretože mal pocit, že mu skončil pri jeho vitalite život.

Čo riešite teraz, dva mesiace po amputácii?

Dva mesiace po amputácii, ktorá sa žiaľ udiala práve na prvý vianočný sviatok, manžel intenzívne rehabilituje. Čakali sme na hojenie jazvy. Už po niekoľkých dňoch sa začal intenzívne zaujímať o dianie, dostal viac ako 1000 mailov a podporných esemesiek. Tvrdí, že vďaka svojej rodine a podpore priateľov, aj celkom neznámych ľudí, je povinný vrátiť sa do normálneho života. Má chuť pokračovať aj v práci. Teraz  denne rehabilituje a je motivovaný tým, že firma Otto Bock a Pedotech mu pripravujú protézu. Keď bude schopný urobiť s ňou niekoľko krokov, tak pôjde do skvelých kúpeľov Kováčová. Pevne verí, že ho naučia “behať maratón.” Našťastie je napriek svojej tragédii veľký optimista.

Ako sa Palko vyrovnáva so svojou tragédiou?

Musím konštatovať, že je to nesmierne silný človek. To, čo prežil v rannom detstve významne posilnilo jeho charakter. Určite aj preto túto súčasnú tragédiu prežíva, ako som už napísala vyššie, s veľkým optimizmom a s chuťou žiť! Vždy sme boli spoločensky aktívni a manžel si chce dokázať, že napriek amputácii je schopný vrátiť sa do normálneho života. Dôkazom toho je, že sme boli na oslave 80. tých narodenín Milána Lasicu, v priebehu 14 dní sme absolvovali gala večer Krištáľové krídlo, ktoré manžel  spoluzakladal s pani Máriou Vaškovičovou, absolvovali sme 80. narodeniny Petra Jaroša, zúčastnili sme sa na gala večeri paraolympijského výboru v SND, videli sme skvelú veselohru v divadle pána Geriho v Istropolise i zaujímavú premiéru opery Rusalka. Manžel bol tiež na výjazde pri otvorení novej časti múzea holokaustu v Seredi. Teda ako vidíte, žije veľmi aktívnym  životom, možno viac ako predtým, pretože má viacej času. Je totiž práceneschopný. Samozrejme ja sa veľmi teším, že je taký aktívny a žijem s ním a s jeho optimizmom.

Čo aktuálne riešite?

Nuž prispôsobujeme sa novej situácii. Chvalabohu pomerne bez veľkých problémov sa manžel zatiaľ pohybuje na vozíku a na G aparáte. Ja robím pomocnú sestričku, ale nezaťažuje ma nejak mimoriadne. Teraz čakáme, kedy bude pripravená protéza, na ktorej sa musí naučiť chodiť a potom by mal nastúpiť na rehabilitáciu do Kováčovej. Veríme, že tam ho naučia dobre chodiť.  Manžel je ako vidíte optimista a dôležitý je aj jeho odkaz všetkým podobne trpiacim, alebo inak hendikepovaným, aby sa nevzdávali, bojovali a vrátili sa do normálneho života.

To je jeho odkaz verejnosti!

Katarína Traubnerová

Foto Pavol Demeš

Vaše komentáre