Ráno som vynášala do popolnice smeti, na konci ulice vidím vnučku s ockom, po ulici za mnou sa šinul veľká náklaďák. „Opatlne, babinka!“ varovala ma zdiaľky vnučka.
Poobede ideme za rúčku, mám už hlavu plnú tých všetkých hrozných nenávistí, čo pretekajú cez pohár, ale je biely deň a vnučka povie: „Aká klásna obloha!“ Klenie sa na konci ulice naspodku skoro priezračná beloba, trošku sa prehupne do siva a celkom nad nami takmer temná. Ale kdeže – to je „pozli, fialová!“ Človek má bohatý svet, ak vie vnímať tie prosté veci. Zvuk, chuť, farbu, vôňu, hmatom jemnosť detskej ručičky. A keď sa vnučka pritúli k rukávu, na konci ktorého je mäkučký plyš. A odrazu vás pobozká.
Text a foto Gabriela Rothmayerová
Narodila sa v roku 1941. Martha Steward je americká podnikateľka, spisovateľka a moderátorka. Začínala organizovaním…
Nie vysnívanú, ale minimálnu, ktorú som si stanovila. Niekedy mám pocit, že to ide príliš…
Lieskové orechy priaznivým spôsobom ovplyvňujú zdravie ľudí už odpradávna – staroveký predpis miešania roztlčených lieskovcov…
Slovo dôchodca má v našich končinách pejoratívne zaťaženie a znamená stratu sily, chudobu a choroby.…
Vyskúšajte surovú pohanku s jogurtom na lačno. Je to veľmi zdravé jedlo, užitočné, lebo vyčistí…
Hosťom Martiny Valachovej v podcaste ODznova bola Doda Lednická, ktorá zabojovala s chorobami a dnes už…
Leave a Comment