U nás mal vždy dobré miesto. Mal veľa svetla, dostatok vody aj živín. Ale nikdy nekvitol. Prežil aj presťahovanie. Opäť získal to najlepšie, najsvetlejšie miesto, dostatok vlahy, hnojiva. Neodvďačil sa mi za to. Len rástol, vyháňal stále nové listy, ale žiaden kvet. Po tridsiatich rokoch ma to nahnevalo a tak som ho úplne ostrihala, zostali pahýle a dala som ho, ako ja hovorím, do „polepšovne“, teda von do záhrady. Postupne začali rašiť prvé lístky, pomaly sa zahusťoval a koncom augusta sa objavili prvé púčiky. Veľmi som sa potešila a myslela som si, že onedlho bude kvitnúť. Ale kdeže! Schladilo sa, musela som ho premiestniť do bytu. Vtedy sa mu to začalo páčiť! Dnes má možno aj päťdesiat pukov, ktoré postupne zakvitnú, ale veľmi rýchlo odkvitnú. Tešíme sa každý deň z nového kvetu. Pozrite, aký je krásny!
Karol Hrčka, vynikajúci kuchár nám stále ponúka jedlá, spracované do dokonalosti. Také sú aj tieto…
Na Dôchodku: Kapitola Plná Života Dôchodok je obdobím, kedy sa zatvárajú jedny dvere a otvárajú…
Našla som vo svojom archíve túto fotografiu. Je z roku 1972 z vysokoškolského volejbalového turnaja.…
Cystická fibróza patrí k dedičným ochoreniam a prejavuje sa prevažne pľúcnym postihnutím. Svoje o tom vie aj mladá…
Každý je... z nejakého chovu. Naše sliepočky - z voľného a s výbehom a bežia…
„Cítite tu vôňu? Nádhera! Nie je to náhodou lipový kvet?“ - pýta sa pani pracujúca…
Leave a Comment