Ako a kde sa zoznámili moji rodičia? Spomienky Michala Zoldyho (68)

Opäť aj v dnešný deň spomienky a pohľad do minulosti. Prečo nie? Rád sa v myšlienkach a úvahách vraciam do minulosti a všimol som si, že aj vám dobre padne oživiť si vlastné spomienky na časy dávno minulé. Určite si veľmi dobre a naozaj detailne spomínate, kde ste sa prvý raz stretli so svojím životným partnerom – manželom resp. manželkou – kde ste sa videli prvý raz, o čom ste sa rozprávali a ako to v tých samých začiatkoch vyzeralo. Milé a príjemné spomienky, teda určite vo väčšine prípadov. Ale viete ako a kde sa stretli po prvý raz aj vaši rodičia? Predpokladám, že to viete. Ja tiež, hoci rád by som vedel aj to, kde a ako sa zoznámili aj moji starí rodičia, lenže to už pravdu povediac presne neviem. Určite nie so všetkými podrobnosťami.

Moji rodičia sa zoznámili v Banskej Štiavnici. Otec sa narodil v roku 1920 v Kremnici a tam aj vyrastal a žil s rodičmi. Moja mama bola z Banskej Štiavnice a narodila sa v roku 1922. Síce v Handlovej ale potom s rodičmi ešte ako malé dieťa odišla do Štiavnice. Vzali sa na februárové udalosti v roku 1948. Zoznámili sa v Banskej Štiavnici ako mladí ľudia keď môj otec Kremničan chcel spoznať susednú Štiavnicu a išiel tam na pár dní. Býval u rodičov mojej mamy lebo oni prenajímali izbu študentom štiavnických škôl ale tí boli cez prázdniny preč, taká tá izba bola vtedy na pár týždňov voľná. Dvaja odlišní ľudia, dve úplne odlišné povahy. Otec bol matematik, mama vyštudovala slovenský jazyk v Bratislave. Ako mi mama vravela, upútal ju na mojom otcovi jeho zvonivý hlbší hlas, vysoká postava, slušné a skromné správanie a čo je ešte zaujímavejšie, zhovárali sa hneď o domácej i svetovej literatúre a knihách, ktoré prečítali. Mama bola doslova šokovaná, ako môj otec poznal literatúru a prečítal minimálne rovnaký počet kníh a románov ako ona, čo je zarážajúce lebo to u matematika a fyzika nepredpokladala a neočakávala. Otec jej to vysvetlil s tým, že ako študent si privyrábal skromné prostriedky ako pomocný knihovník v mestskej knižnici v Kremnici, ktorú vlastne pri tom aj celú prečítal a hral v Kremnici ako gymnazista ochotnícke divadlo, dokonca aj s Lacom Chudíkom. No tak toto mojej mame nesmierne zaimponovalo. Matematik a fyzik ale rovno mohol ísť učiť aj slovenský jazyk a literatúru. Voľakedy bola medzi ľudom vzdelanosť a skromnosť na prvom mieste, nie ako dnes, keď sú na prvom mieste peniaze. Otec aj prekrásne spieval, čo bolo zas v jej očiach jeho ohromné plus pretože moja mama sluch absolútne nemala.

Nuž a tak som potom prišiel na svet v roku 1953 ja, ako ich napokon jediné dieťa. Po otcovi som nezdedil lásku a vzťah k matematike ale logické uvažovanie si myslí, že áno. Skôr som sa v písaní podal na mamu. Cítim v sebe gény oboch rodičov, ale cítim v sebe aj gény po starých rodičoch. Viem v čom a to aj moja mama spomínala, že je vo mne genetická zmes z oboch rodín. Nuž čo, sme akí sme, každý nejaký. Ale osobitne často spomínam na moju starú mamu (maminu mamu), ktorá bola nesmierne pracovitá a mala naozaj mimoriadny vzťah ku kvetom a k záhradke. Dal by som všetko za to, ak by som ju mohol previesť mojou chalupou a ukázať jej svoju záhadu, čo v nej mám, čo v nej pestujem a ako to u mňa vyzerá. Pamätám si jej vyjadrovanie a viem, že ak by sme sa prechádzali spolu u mňa a všetko by videla, jej slová by boli „nóóó, to už áno….“ Stará mama Vilmuška. Bože môj…. kde ste rodičia, kde ste starí rodičia? Tak rád by som vás tu mal, aspoň na jeden jediný deň….. Ale veď raz sa zase stretneme, už navždy…..

Začína práve pršať, doslova liať. Nemusím teda konečne polievať záhradu, to je dobre. Budem namiesto toho len vylihovať, čítať vaše komentáre a tešiť sa, že ešte som na svete, hoci bez rodičov, bez starých rodičov, bez detí, bez súrodencov a bez vnúčat, ale aspoň, že som…..