Starnutie je nádherné. Byť babičkou je skvelé!  

Keď starne žena…

… je to fajn… a dar.

Už nikdy by som nechcela nič vrátiť späť (chvalabohu, že sa to nedá)… ani vek pod 30… 40… a mladosť do 20 vôbec… ani ten rozum, ktorý som užívala neumne a zmietala sa v hádankách a otáznikoch bez jasného cieľa a mala svoju pravdu, podľa ktorej som žila (vždy mám tvrdohlavo ja pravdu a mýlia sa iní)… ani tie bludné myšlienky, ktorými som musela prejsť, aby som pochopila čo – to z dnešných dní, že nazad sa dostať nechcem… Som Bohu vďačná, že som došla do týchto dní v akom takom zdraví a nezdraví, ale… prijímam. Prežila som mladosť s najdrahšími a milovanými a naplno sa venovala Filozofovi… bez ustatia… v neustálom kolobehu a rýchlosti. Mašina. Ešteže je tento čas passé a ja som vyviazla len s odretými kolenami a mozoľnatými rukami. No najkrajšie na tom mladom veku bolo okrem materstva – obrátenie a Bohu moje ÁNO.

Keď dnes tak počúvam hundranie žien v mojom +- ročníku pre vek a vrásky a kilá a vypadávajúce vlasy a menopauzu a pomaranč na tele a… je mi úsmevne. Aj sa schuti zasmejem, pretože ďakujem Bohu, že som tieto smiešnosti, i keď sa ma tiež týkali a týkajú, nikdy nevnímala tragicky a s beznádejou. Snáď najviac som sa isté obdobie trápila pre vlasy, ktoré dodnes vypadávajú húfom, ale… môj muž je skvelý a zahlásil… Pre mňa budeš najkrajšia aj bez nich a je doba parochní, niet sa prečo sužovať.

Starnutie je… nádherné. Byť babičkou je skvelé…  Slepkať a nevedieť, kde sú okuliare a čítať po svojom je – humorné… i byť nemotorná je na samozasmiatie… a aj dvakrát či trikrát robiť jedno a keď to i zaberie riadny čas… i pomýliť si sprcháč s avivážou alebo kondicionérom na vlasy… a namiesto cukru pridať kokos… a zdrúzgať sa na rovnej zemi nosom do hliny… a aj nepamätať, po čo som do tej špajze namierila… i otvoriť tri fľaše minerálky vždy v inej miestnosti…

Ženy… je to predsa skvelé, keď nám tie notové osnovy pribúdajú na čele – už len spievať. A i vejáriky pri očiach a brázdy… je to ľudské… Bohom darované radosti, blížiac sa k cieľu. Nech len duša nezošuvereje… Vek – dve číslice, no daj sa mi svete! Poznám MLADÝCH (nehádžem všetkých do jedného vreca!), ktorí aj napriek krásnym tváram a pekným telám v štýle kalokagatia sú ako prázdne misy a veľakrát MAŤ pred BYŤ.

Život je úžasný.

Text Alenka Medvecká

Foto Depositphotos.com