Život s diabetom nemusí byť životom na hrane – ochránia vás správne hodnoty cukru v krvi

Aké sú hraničné situácie v živote diabetika? Ktoré hodnoty určujú, či sa jeho ochorenie dlhodobo udrží v stabilizovanom stave bez komplikácií? Život s diabetom nemusí byť životom na hrane, určite je však životom s hranicami. Aj preto sa slovenské pacientske organizácie zapájajú do projektu Žijeme život na hrane. 

Počet prípadov diabetes mellitus každým rokom rastie. Viac ako 90 % diabetikov tvoria ľudia s cukrovkou 2. typu. Približne tretina chorých pritom o svojom ochorení netuší. A práve oni skutočne žijú na hrane. Diabetes mellitus v súčasnej dobe postihuje na Slovensku asi 400 000 obyvateľov, ďalších asi 100 000 obyvateľov má tzv. prediabetický rizikový syndróm. Je to jedno z najčastejších, najzávažnejších a finančne najnáročnejších chronických ochorení. Pokiaľ nie je dostatočne kontrolované liečbou, môže skrátiť očakávanú dĺžku života o 15 až 20 rokov. Celková predpokladaná dĺžka života je teda u diabetikov skrátená o štvrtinu, v skupine 40 až 60-ročných môže dokonca klesnúť až o 30 – 40 percent. Už to samo o sebe je životom na hrane. Počet nových prípadov ochorenia diabetes mellitus celosvetovo narastá. V súčasnej dobe ním v EÚ trpí 10 % obyvateľov. Pri súčasnom trende vývoja môžeme predpokladať, že do roku 2030 sa podiel pacientov zvýši na 16,6 %. Na Slovensku je to cca 400 000, čo predstavuje 7% z celkového počtu obyvateľstva. Pri súčasnom trende vývoja môžeme predpokladať, že do roku 2030 sa podiel pacientov s cukrovkou na Slovensku zvýši na 15 percent.

Diabetes mellitus je hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek s potrebou dialyzačnej liečby a tiež amputácií na dolných končatinách. Veľmi vážna je hrozba srdcovocievnych ochorení, ktoré sú u pacientov s diabetom 4- až 8-krát častejšie, ťažšie sa liečia a v porovnaní s populáciou bez diabetu majú aj horšiu prognózu. Hranice bezproblémového života pri diabete určuje správna liečba a životný štýl. Vďaka nim by sa hodnoty cukru v krvi diabetikov mali dlhodobo udržiavať v správnom rozmedzí. Ak tieto hodnoty presahujú určité hranice, prípadne často kolíšu mimo nich, hrozia vážne zdravotné komplikácie, ktoré vedú k invalidite a ohrozujú život pacienta. Život s cukrovkou nemusí byť životom na hrane, ak pacient pozná hraničné hodnoty, ktoré je potrebné dodržiavať a zvládne hraničné situácie, ktoré  choroba môže priniesť. Slovenská diabetologická spoločnosť odporúča diabetikom cieľové hodnoty glykémií v rozmedzí: glykémia nalačno 4,0-7,2 mmol/l a glykémia po jedle 5,0-9,0 mmol/l. Dôležitým hraničným číslom diabetikov je aj hodnota glykovaného hemoglobínu (HbA1c). Jeho hodnota poukazuje na priemernú hodnotu glykémií v období asi 3-4 mesiace pred stanovením.  Vyšetrenie hladiny glykovaného hemoglobínu je najefektívnejšia kontrola diabetu. Cieľová hodnota pre pacientov s diabetom je 6,5 až 7 percent. Ak pacient dosiahne takúto hodnotu, jeho cukrovka je dobre kompenzovaná, diabetes je správne liečený a má nižšie riziko komplikácií cukrovky než pacienti s vyššími hodnotami. Ak však  dosahuje glykovaný hemoglobín vyššie hodnoty ako 7 percent, je čas začať s inzulínovou liečbou. Inzulín je tiež považovaný za najefektívnejšiu liečbu diabetu pri znižovaní vysokých glykémií. Najnovšie lekárske poznatky tiež potvrdzujú, že čím skôr sa pacientovi s diabetom nasadí inzulín, tým úspešnejšie je možné zastaviť rozvoj diabetu a zabrániť vzniku diabetických komplikácií (zlyhanie obličiek, slepota, amputácia dolných končatín, poškodenie ciev). Až 22 percent lekárov však uvádza, že pacienti označujú hypoglykémiu alebo strach z hypoglykémie ako dôvod na prerušenie inzulínovej liečby. Hypoglykémia- príliš nízka hranica cukru v krvi pod 3,3 mmol/l.  Je teda hraničnou situáciou v živote diabetika. Pacienti sú kvôli tomuto strachu menej ochotní spolupracovať na intenzívnej liečbe, zhoršuje sa dodržiavanie diétnych opatrení aj správnosť a presnosť užívania liekov. Hypoglykémia sa tak paradoxne stáva rizikovým faktorom rozvoja neskorých chronických komplikácii diabetu spôsobených častou hyperglykémiou- vysokými hladinami cukru v krvi. Je preukázané, že u pacientov s diabetom 2. typu sa významne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb, čo spôsobuje práve hyperglykémia. Tieto zmeny na cievach postihujú mužov  i ženy s diabetom rovnako, vznikajú v mladšom veku a rýchlejšie než u nediabetikov. Preukázalo sa, že hyperglykémia je jednoznačne samostatným rizikovým faktorom úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia.

Diagnóza diabetes mellitus pre mnohých znamená predstavu ďalšieho života pod ustavičnou kontrolou. Pacienti majú tiež obavy z bolesti a vážnych zdravotných problémov, ktoré diabetes môže priniesť. Nič z toho sa však nemusí udiať. So správne liečenou cukrovkou sa dá viesť plnohodnotný život. Skorá diagnostika a včasná, správne zvolená liečba spolu s dodržiavaním zásad životného štýlu, pravidelnou kontrolou hodnôt cukru v krvi a správnou výživou dokáže zabrániť vážnym komplikáciám diabetu alebo ich významne oddialiť.

Slovenská diabetologická spoločnosť sa pripája k projektu s názvom Žijeme život na hrane, ktorý podporuje spoločnosť Sanofi. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o možných rizikách zle liečenej cukrovky.“ V roku 2017 sa Slovensko spája v tomto úsilí s Českom a pridáva sa k aktivitám, ktoré organizujú české pacientske organizácie. V deň konania tlačovej konferencie bude v OC Eurovea v Bratislave pripravené špeciálne vyhradené miesto určené na edukáciu širokej verejnosti a meranie glykémie aj glykovaného hemoglobínu u diabetikov. Merania a primárnu edukáciu budú organizovať zástupcovia Slovenského spolku študentov farmácie.  Súčasťou meraní bude krátky dotazník. V mesiacoch november a december odštartuje už 3. úspešný ročník projektu Dia dni v lekárni vo vybraných 15 lekárňach Západoslovenského kraja,“ povedala komunikačná manažérka spoločnosti Sanofi Ing. Beáta Kujanová.

Zoznam lekární:

Viac informácií o projekte, ale aj o ochorení nájdete na stránke www.zivotbezcukrovky.sk

Vaše komentáre