Život bez veku! ÚŽASNÉ!

Môj život sa od základu zmenil, keď som mala 45 rokov. Stretla som svojho budúceho talianskeho manžela. Prežila som turbulentné romantické obdobie (veď aké iné s Talianom?). Vtedy som ešte zastávala v zamestnaní významnú pozíciu, ale nastúpila mladá konkurencia a ja som sa ocitla na ulici bez práce, ktorú som tak milovala. Navyše som mala na krku hypotéku. A práve v tomto ťažkom období ma môj Talian požiadal o ruku. Keby sa mi práve vtedy život tak veľmi neskomplikoval, neviem či by vzťah na takú veľkú diaľku pokračoval. S najväčšou pravdepodobnosťou  by náš románik skončil. Urobiť také závažné rozhodnutie v 45 s tým, že sa vydám do Talianska, opustím môjho dospelého syna, to bolo to veľmi ťažké! Ďakujem ti Ilya, že si mi dal možnosť prežiť ostatných 10 rokov môjho života v najkrajšej krajine na svete, že si mi ponúkol iný pohľad na svet, na život. Dal si mi pocit slobody a šťastia. Môžem robiť to, o čom som nikdy ani nesnívala. Doma by som mala takúto príležitosť až po odchode do dôchodku. Dovtedy najskôr študuješ, zarábaš, aby si mala na živobytie, byt, vychovávaš deti, robíš kariéru a nemáš čas rozmýšľať nad inými radosťami života. Až na dôchodku sa konečne môžeš začať učiť hrať na gitaru, alebo si zobrať lekcie maľovania, prípadne si splniť iný životný sen.  V dôchodku túto šancu ľudia majú, ale málokto ju využije. Pre väčšinu je odchod do dôchodku katastrofou s nadpisom: „Ahoj staroba!“ Hlavne ženy to tak prežívajú. Taliani na vek nemyslia. Možno je to tým, že tam je vyššia priemerná dĺžka života. Na zaslúžený odpočinok ľudia idú oveľa starší ako u nás. Veď je naozaj nerozumné poslať vynikajúceho špecialistu na dôchodok len preto, že už mal 70 rokov. Spoločnosť jeho skúsenosti naďalej využíva, ak si to on sám želá. Preto Taliani nečakajú na odchod na dôchodok s tým, že potom si splnia svoje sny.

Žijú tu a teraz! Keď chcú jazdiť na motocykli, tak jazdia, aj keď už čoskoro oslávia sto rokov. Spievajú, keď sa im chce spievať (aj keď nevedia), nielen vo voľnom čase, alebo večer. Jeden z mojich známych, vyše 70 ročný inžinier na dôchodku,  má v jednom bare svoju show plnú vtipov, jazzových skladieb a ľudia za ním prichádzajú zo širokého okolia. Skrátka, ľudia žijú naplno bez toho, aby sa obmedzovali a pracujú aby žili! Nežijú preto, aby mohli pracovať!  Talian nebude za žiadne peniaze pracovať v nedeľu, alebo neskoro v noci, keď má toľko svojich záujmov. O 19,30 sú ulice prázdne. Vtedy večerajú s rodinou, alebo s priateľmi. A to je posvätná a starostlivo udržiavaná tradícia. Koniec koncov rodina, deti priatelia – to je v živote najdôležitejšie. U nás práca často nahrádza osobný život človeka. Ak prácu stratí, je to doslova katastrofa, nielen finančná. A strata práce v preddôchodkovom veku sa dá porovnať so stratou zmyslu života. Čo v našej krajine očakáva žena po do dôchodku? Väčšinou slzy. Ak má vnúčatá, tak môže deťom pomáhať s ich výchovou. Vo zvyšku voľného času sedí pred televízorom a čaká na svoj seriál. Našťastie existujú aj ženy, ktoré pochopili, že odchodom do dôchodku sa konečne môžu venovať joge, chodiť plávať, nenechajú si ujsť jedinú vernisáž a využívajú všetky možnosti na zábavu, ktoré život ponúka. A ich počet rastie. Najčastejšie sú to tie, ktoré mali možnosť cestovať po svete a vidieť iný spôsob života.  Taliani napríklad zbožňujú vnúčatá, potešia sa s nimi, idú s nimi na zmrzlinu. Talianska babička má bohatý a aktívny život a vnúčatá nech si vychovávajú ich rodičia.

Autor Elena Cekkini

Foto Depositphotos.com

Vaše komentáre