Žehlím a spomínam…
Kým sme nemali žehličku na elektriku žehlili sme ťažkými mosadznými žehličkami. Boli odložené nad kachľovým sporákom na múriku. Čistili sme ich “ sidólom“. Či v zime, či v lete sme museli pri žehlení kúriť, lebo sa hriali priamo na platniach. Jednou sa žehlilo a druhá sa hriala. A bolo to tak dosť dlho.
Aj potom, keď sa kúrilo a bolo treba mamuške prežehliť napríklad šatku do kostola už sa žehlička hriala so slovami… no, hádam len nebudeš kvôli jednej šatke míňať elektriku…
Šetriť musíš na tom, čo brucho necíti.
Moja zlatá, sporovlivá mamuška.
Keď som sa vracala do Martina, žehličky zostali v Belej.
Možno, že ich noví majitelia ešte majú.
Musím sa opýtať, ale im ich nevezmem.
Raz som sa ich zriekla, tak nech je tak.
Margita Saitzová
Ilustračná foto Pixabay.com, foto Depositphotos.com
