S akou ľahkosťou sa púšťajú starého, tradícií, osvedčených návodov ako žiť?! Ktoré už síce dávno neplatia:
Dobre sa uč, niečo v živote dosiahneš!
Len poctivá práca prinesie úspech!
Našetri si a potom kúp!
S akou ľahkosťou opúšťajú vzory a prispôsobujú sa svetu, tomu čudnému, zdeformovanému, s inými pravidlami. S akou ľahkosťou sa vzdávajú a ani netušia, že sa vzdávajú.
Dobré už nie je dobré!
Zlé už nie je zlé!
Dobré je zlé a zlé je dobré!
Všetky staré hodnoty stratili hodnoty. A oni s ľahkosťou mladosti berú svet ako prichádza. Dávajú slovám iný význam. S úzkosťou sa pozerám aj na tých malých, čo v nedeľnom oblečené s korbáčikom recitujú „šibi ryby…“Aspoň do kamery. Ešte sa zubami – nechtami držia.
Potrebujem snívať reálne sny.Zavriem oči a je tam prázdno. Uvidím sen a takto ho zrealizujeme. Bývala tam jasná vizualizácia…A teraz je tam…Na čo? Pre koho? Kedy? Ako? Prázdno! Každému hovorím, maličké kroky, dôležité je teraz a hneď potom a zase kúsok. Áno, pomáha to z najväčšieho trápenia. Ale život potrebuje víziu, perspektívu, budúcnosť. A tam je čiara, za ktorú nevidno. Dobre, že nevidno?
Bolo koze dobre, išla na ľad tancovať?
Ľubica Fajnerová, Kanada
Ilustračná foto Depositphotos.com
Opäť som si listovala v maminej starej kuchárke Varíme chutno, zdravo a hospodárne z roku…
Dnes už druhé mrazivé ráno. Inovatka všade. Zalial som si kávu a vybehol von len…
Pre blond farbu som sa odhodlávala veľmi dlho. Viedlo ma k tomu zúfalstvo keď som…
Väčšinou ju stretávame po boku manžela profesora Pavla Traubnera, neurológa, ktorého azda každý na Slovensku…
Pamätám si, keď sa blížila moja päťdesiatka. Bola som na niekoľkých oslavách priateľov, či spolužiakov,…
Priatelia, som starý kuchár. Variť som sa naučil na vojne a prakticky varím každú nedeľu.…
Leave a Comment