V mojich očiach sú starí ľudia bezbranní ako deti. Deti chránime, a je to správne. Ale prečo nechránime ich? Veď im vďačíme za všetko, čo máme.

STÁLE SA TO SNAŽÍM POCHOPIŤ, no vychádza mi len jedno…takže už máme na stole potvrdené fakty – cena základných potravín je u nás najvyššia v celej EU. V priemere sa tieto ceny zvýšili o 50%, pri niektorých potravinách aj 100%. Rastú všetky náklady – na bývanie, na dopravu, na lieky….

Niekoľko mesiacov sledujeme neutíchajúci, exhibicionizmom presiaknutý „boj“ ministra financií za pomoc rodinám. O to pokoj, že rodiny pomoc potrebujú. No dostanú ju aj tí, pre ktorých to bude – citujem – na kávičku. A nebude ich málo.

Na druhej strane tu máme dôchodcov, skutočne starých ľudí, a chorých. Tí dostali trápnu almužnu (velikášsky pomenovanú ako 13ty dôchodok) a azda od januára sa dočkajú valorizácie, kedy jej percentuálne vyjadrenie nie je ani na úrovni dnešnej inflácie. Aké skutočne nápomocné.

Príšerne ma to štve. A fakt nedokážem pochopiť, čo je toto za prístup. Obzvlášť, keď pripomeniem, koľko desiatok tisíc dôchodcov nedostalo ani ten poondený očkovací bonus. Nie že by neboli zaočkovaní, sú, lebo poslúchali, lebo sa chránili, lebo… akurát to bolo v inom termíne (jasné, že zo zdravotných dôvodov, z akých iných) než určil pán minister. Je to diskriminácia a nespravodlivosť. Podobne sú na tom tí, ktorí objektívne očkovanie absolvovať nemohli. Všetci boli potrestaní za niečo, za čo nemohli. Aké ohľaduplné

Dôchodky na úrovni 300 či 400 eur (vzťahuje sa to predovšetkým na generáciu dnešných 80nikov až 90nikov) sú výsmechom všetkým slušným ľuďom, ktorí celý život pracovali. A výška týchto dôchodkov priamo definuje ich súčasnú kvalitu života – na úrovni úbožiakov, pre ktorých sa nedostupnými stávajú aj tie najlacnejšie potraviny. O tom, že nesvietia, nekúria, nesplachujú, už ani písať nebudem. Nechali sme to zájsť tak ďaleko, že sme ich pripravili o ľudskú dôstojnosť. Ale koho to zaujíma?

Predsa máme iné „starosti“ – napríklad taká kontinuitná vládna kríza. Občan by sa aj na tom panoptiku zasmial, ale nevládze, lebo po tých permanentných fraškách, obviňovaniach, a primitivizme na najvyššej úrovni štátu musí čeliť vlastným žalúdočným problémom.

Stále si myslím, že aj v parlamente, aj na ministerstvách, dokonca aj v tej vláde sa nájde zopár slušných, pracovitých, múdrych a serióznych ľudí. Žiaľ, prekričia ich tí, ktorí nepobrali ani múdrosť, ani slušnosť, a ktorým slovné spojenie – práca pre blaho štátu a občana – nehovorí vôbec nič. Hlavne, že to majú v pracovnej náplni a platíme im za to, a nie málo.

Ale aby som sa vrátila k tým dôchodcom. Sú to ľudia, ktorí sa už nedokážu aktívne brániť, nevedia v plnej svojej sile vyjsť do ulíc, a nevedia si, žiaľ, ani nijako pomôcť. Sú žalostne odkázaní na to, čo pre nich my urobíme. Ale nielen na to, čo pre nich urobíme, ale aj kedy. Lebo oni musia tie nákupy, lieky a účty platiť už teraz, nie až od januára.

V mojich očiach sú starí ľudia bezbranní ako deti. Deti chránime, a je to správne. Ale prečo nechránime ich? Veď im vďačíme za všetko, čo máme.

Text  a foto Renáta Názlerová