Dobré ráno, priatelia moji dobrí striebrovlasí, skromný dôchodoček si v tichosti a v pokore užívajúci. Mám sa vám tu dnes ráno prihovoriť niečím zmysluplným, ale ja som tiež len človek a o čom sa asi tak môže starnúci muž zamýšľať, nota bene takto verejne, ak vládnu štyridsať stupňové horúčavy a nie a nie, aby to skončilo.
Akosi je v poslednom čase všetko proti nám, nezdá sa vám? Klimatické, teplotné aj politické pomery sú zlé, povedal by som, že veľmi zlé. Kde brať optimizmus, tak prepotrebný pre normálny každodenný chod zdravej ľudskej psychiky? S tým počasím a s klímou asi nemôžeme urobiť nič, aj keď sú takí streštenci kade tade po Brusseloch, čo si myslia, že áno. Ale pokiaľ ide o domáce politické pomery, tie si myslím, že by sme po zrelej úvahe ovplyvniť a trochu ponaprávať azda aj mohli. Lenže zle je to, že tu na Slovensku je dosť veľa takých,, ktorým sa práve takéto otrasné pomery u nás páčia.
Teraz k tomu nešťastnému počasiu. Ja viem, že ma máte svojím spôsobom všetci tu prítomní asi radi, veď inak by ste to už so mnou dávno tak dlho nevydržali, ale ja vám poviem, že ani to počasie nie je už ako za našej mladosti. Voľakedy sme sa v našich končinách tešievali na letá, každý sa už nevedel dočkať leta a letných prázdnin a dovoleniek. Ja vám ale poviem, že ja mám v posledných rokoch už pomaly hrôzu a fóbiu z príchodu leta. V minulosti totiž u nás bývavalo inak, tak ľudsky a povedal by som, že aj znesiteľne. Bežná predpoveď na letný júlový a augustový deň znela, že bude 26 až 30 stupňov, nikdy nie nad 30 stupňov. To je dnes pomaly smiešne, lebo dnes je tých tridsať stupňov tá spodná hranica, tá horná atakuje štyridsiatku. Kto má v tom vydržať? Ja takéto letá nechcem! Chcem sychravý november.
Ušiel som natrvalo z Bratislavy pred letnými horúčavami od mája do októbra a dobre som veru urobil, lebo to hlavné mesto našej kedysi príjemnej a kamarátskej vlasti sa stalo v lete neobývateľným. Ale obávam sa, že nie je v tom samo, lebo aj tie ostatné mestá nie sú na tom oveľa lepšie. Hádam ešte taký Dolný Kubín, Stará Ľubovňa a Kremnica v horách sú na tom trošičku lepšie a život tam ešte nemusí tak skoro vyhynúť. Pyšná Banská Bystrica už je napríklad tiež skôr takou horúcou pražiarňou kávy než nejakým obývateľným ľudským osídlením. Opýtajte sa našej Hanky, tá vám to potvrdí. O Cinobani ani nehovorím….. Ja som mal tú z pekla šťastnú výhodu, že ma nič v Bratislave nedržalo, mohol som všetko predať a odísť nadobro preč, pokiaľ možno čo najďalej a čo najviac do hôr. Nuž ale koľkí si to môžu takto dovoliť? Inak ale je fakt, že ak by si predal vo veľkom meste svoj panelákový byt, tak niekde v horách na dedine alebo v malom meste si ešte za to kúpiš rodinný dom aj so záhradou. A tam sa potom môžeš na záhrade v malom nafukovacom akciovom bazéniku o 3 a pol kubíkoch čvachniť ako hroch od rána do večera. Filtrácia bazénika má smiešnu spotrebu 85 Watov, čo nie je také zlé, lebo to je ako keby si nechal 85 Watovú žiarovku svietiť desať hodín denne, lebo aspoň tak dlho by mala filtrácia každý deň bežať.
Z leta sa pomaly ale iste stáva strašný horor, lebo aj tam dolu v tých romantických dovolenkových destináciách pri Stredozemnom mori horí všetko, čo je je horľavé, vznietiteľné a môže sa poľahky chytiť. A ty predsa nechceš raňajkovať ráno na hoteli a dívať sa pri tom na stĺpy hustého dymu na borovicových kopcoch nad tvojím letoviskom a pýtať sa nervózne personálu a miestnych uniformovaných ľudí, či ti ešte nič nehrozí, alebo či by si nemal byť už radšej pripravený a zbalený na urýchlenú evakuáciu. Kašlať na takú dovolenku za drahé peniaze. Čo tak prestať chodiť dolu na juh a naopak začať cestovať v lete kamsi na sever do Fínska, Švédska či Nórska? Hoci aj za polárny kruh. Tam je teraz v lete tak, ako bývalo u nás ešte pred 40 rokmi. Kúp si letnú dovolenku niekde vo Fínsku pri jednom z tých ich tisícich jazier a máš to. Budú ti závidieť všetci tí vyúdenci, ktorých v strese utrmácaných doviezli meškajúce lietadlá z horiaceho Španielska či Chorvátska bez batožiny, lebo tá priletí niektorým z ďalších lietadiel, ak vôbec priletí.
No dobre, tak ja už teda pomaly vari aj končím, čo poviete? Verím, že som vám aspoň trochu svojím takým nezameniteľným človečím prístupom zlepšil víkendovú náladu lebo ja som si ju ráno najprv urobil krátkym pobytom v bazéne, inak by som sa tu nezmohol na nič. Teraz ešte raňajky, lebo mi pri písaní tohto zamyslenia vyhladlo. A potom sa vrhnem na zber ríbezlí, lebo mi uschnú na kríkoch a to nechcem. Všetko zamrazím, mám na to miesto a hlavne je to bez roboty. Ak je niečo bez roboty, to mám najradšej.
Text Michal Zoldy
Foto Pixabay.com
Leave a Comment