Teplo domova. Čo pre mňa znamená?
Naše cesty sú raz rovné a raz zase kľukaté. A ich ciele blízke, vzdialené a občas dokonca i nedosiahnuteľné. No a stretáme na nich tých, čo nás obohatia a aj tých, čo nám viac chýbať nebudú. Kráčame svetom raz za radosťou a zábavou, raz za povinnosťami všedných dní a niekedy, žiaľ, aj so smútkom a nepokojom v duši…
Toto všetko a mnohé iné žijeme každučký deň našich plných rôznofarebných životov.
Zvládame to vďaka mnohým okolnostiam. Jednou z najvýznamnejších je šťastie, že sa máme kam vrátiť. Že máme domov.
Vonku je vrcholiaca zima. Krásna, biela, osviežujúca…
Ale u nás doma je teplo. A nemyslím len to v radiátoroch. Skôr ma hreje to v duši.
Teplo domova.
Nespočíva vo veciach, čo nás obklopujú. Veď na veciach nie je dôležitá cena, ale iba ich hodnota. A ani v ľuďoch, čo domov zdieľajú s nami. Ale len v našom vzťahu k nim. V tom, čo k nim úprimne a hlboko cítime.
Som nekonečne vďačná za to, že teplo domova cítim každučký jeden deň.
A nie je nič, čo by som vám želala viac.
Tiché pokojné miestečko, kde s láskou zapálite sviece, vypijete svoju kávičku s kvapkou vaječného koňaku, kde stále dookola vypekáte zimné koláčiky, kde chystáte slepačiu polievku k nedeľnému obedu pre tých svojich…
Miesto, kde vám je v duši teplo, nech by vonku bolo akokoľvek zima.
Želám vám požehnanú nedeľu s teplom domova v duši, nech by ste ju užívali kdekoľvek.
Text a foto Eleonóra Porubcová
