Tento spôsob leta zdá sa mi vážne celkom fajn
Som sova. A vždy som aj bola. Zo všetkého najradšej mám ranný spánok vedľa môjho muža. Toho ale veľa neužijem, lebo on je zase slávik.
Dnešné ráno ma však vtáky v našej tuji zobudili len chvíľku po štvrtej. Budia ma tak vždy, ale ja hneď naspäť zaspím.
Dnes to ale nešlo. Chcela som pôvodne začať len tak, sama pre seba, frflať. Lebo veď, je to teraz také cool. Nehľadať to všetko krásne okolo, ale hneď zrána a pekne zostra. Frflať, frflať…
Našťastie, rozhodla som sa vstať. Mám asi Zhora danú radosť zo života.
Pretože vďaka tomu skorému prebudeniu som videla svieže kvapky rosy na tráve, kvety, čo ešte len roztvárali svoje hlávky, vypočula som si osudovú vtáčiu symfóniu a s nostalgiou v srdci si spomenula na otca, čo našu čerešňu sadil pre „svoju malú“. Aaach, pre mňa….
Áno, áno. Tento spôsob leta, čo práve dnes otvorilo svoju náruč, sa mi zdá celkom fajn. Viac než to. Lebo je to nový začiatok.
A začať predsa môžeme vždy odznovu.
Bez frflania.
Ale o to lepšie, ľudskejšie a so srdcom na dlani.
Majte krásny deň. Nech už ste sa zobudili kedykoľvek.
PS. Moja fotka je z neskôr. Nie že by to bolo oveľa lepšie. Ale, predsa len. Dnes som sa predsa rozhodla nefrflať…
Text a foto Eleonóra Porubcová
