Tento príbeh hovorí o otcovi, ktorý mal dospievajúcu dcéru, ktorá mala vždy zachmúrenú, takú sivú tvár

Raz jej chcel dať otec ponaučenie. Pracoval ako šéfkuchár a tak ju zobral do kuchyne. Tu jej hovorí: „Dnes ťa chcem niečo naučiť.“ Na tri platničky položil tri malé hrnce. Nalial do nich vodu. Dievča si pomyslelo, že ju chce naučiť ukuchtiť nejaké jedlo. Otec povedal: „Pozoruj, čo sa teraz bude diať.“ Po chvíli táto voda začala vrieť. Doniesol tri malé taniere. Na jeden tanier položil mrkvu, na druhý tanierik vajce a natretí položil pár zrniek kávy. Do jedného hrnca vriacej vody položil mrkvu, do ďalšieho vložil vajce a zrnká kávy dal do tretieho. Po nejakom čase vybral mrkvu a na tom tanieriku ju vidličkou postláčal. „Pozri sa“ – hovorí dcére. „Táto mrkva, skôr ako sa dotkla vriacej vody, bola silná. Ale keď sa dotkla vriacej vody, zostala slabá. Taká slabá, že som ju mohol zničiť, mohol som ju rozpučiť. Vajce, predtým, ako sa dotklo vody, bolo veľmi krehkou vecou. Keď držíš vajce v ruke, musíš byť veľmi opatrná, pretože keď ho trošku viac stlačíš, tak pukne. Keď ho nedržíš opatrne vypadne ti a rozbije sa. Takže potrebuje rovnováhu, vyrovnanosť, aby si toto vajce dokázala udržať. Ruka, držiaca v ruke vajce sa v Afrike považuje za symbol rovnováhy. Keď som položil toto vajce do vody, po niekoľkých minútach som ho vybral. Zistil som, že vajce sa stalo pevným. Teraz zoberieme z tretieho hrnca kávové zrnká. A môžeme si všimnúť, že tie zostali rovnaké, ale voda nie je rovnaká. Voda teraz prevzala chuť a farbu kávových zrniek.“ Napokon sa opýtal dievčaťa: „Kde sa vidíš? Si mrkva? Si ako mrkva, keď príde nejaký problém, upadneš do paniky? Si zmätená? Komplikuješ veci? Frustrovaná? Alebo si ako vajce? Áno, si slabá,. Ale keď čelíš utrpeniu, tak sa stávaš silnejšou. Si zrelšou. Alebo si kávové zrnko? Cez svoje utrpenie meníš prostredie, v ktorom sa nachádzaš. A ľudia, ktorí sa na teba pozerajú, môžu od teba čerpať silu.“ Občas sa stáva, že keď navštívime človeka v nemocnici postrehneme, že nie vy, ale vás uteší chorý človek. A odchádzate naplnení duchom, lebo vidíte radosť a vyrovnanosť s akou tento človek čelí utrpeniu. Takýto postoj ale predpokladá zrelosť na ceste životom. Zrelosť, ktorú hrdza ani mole nezožerú…

MUDr. Michal Slivka

Foto Depositphotos.com

Vaše komentáre