Telo starého človeka nikdy neklame. Odráža skutočne prežitý život!

Po pätnástom dni stráca mesiac jas. Ak prekročí človek štyridsiatku, mladosť pomaly odchádza. Ružolíca tvár sa podobá stromu na jar. Roky plynú a tvár sa začína podobať na strom v zime. Sčista – jasna sa človek stáva starcom so striebrobielym vlasom. „Keď som bola mladá, lekár mi pred vyšetrením kázal vyzliecť sa do pol pása“ – spomína pani v pokročilom veku. „Dnes mu stačí, keď otvorím ústa.“  Šťastím je poznať v mladosti prednosti staroby a v starobe si udržať prednosti mladosti, pretože rodina, ku ktorej patrí i múdry starec, má vzácny poklad. „Dosiahol som vek, keď vyzerám rovnako dobre či stojím na hlave, alebo na nohách“ – vtipkuje o svojom veku americký humorista Frank Sullivan (1892 – 1976). Zdravie v starobe je to isté, ako mráz na jar, či teplo v jeseni. Na jednej strane túži väčšina z nás po dlhovekosti, ale pritom odmietame jej zákonité prejavy, ktorými sú strata pamäti, spomalené, roztržité alebo utkvelé myslenie, bezradnosť, neschopnosť koncentrácie a logického uvažovania. „Smerom k odpoludniu nášho života vykračujeme absolútne nepripravení a navyše, čo je ešte horšie sa domnievame, že nám k tomu poslúžia pravdy a ideály, ktorých sme sa doposiaľ držali. Nemôžeme žiť odpoludnie nášho života podľa programu na dopoludnie, čo bolo skvelé ráno, bude nepodstatné večer a čo bolo ráno pravdivé, to sa večer stane lžou“ – zamýšľa sa švajčiarsky psychoterapeut Carl Jung (1875 – 1961). „Nenechajte sa presvedčiť, že ste starí. Popri galapagskej korytnačke ste len dieťa“ – vtipkuje austrálska poetka Pam Brownová (1948). V ten deň som sa cítil výborne. Ráno som si bol zabehať, na raňajky zjedol obľúbený biely jogurt z medom, ovsenými vločkami a sezamovými semienkami a s chuťou som sa pustil do práce. „Cítim sa na tridsať“ – pomyslel som si, sledujúc staršiu pani, prichádzajúcu na vyšetrenie s malým vnúčikom. Chlapčeka som ošetril a prehodil pár slov z jeho starou mamou. Tá pri odchode si ma skúmavo prezerala a vraví: „Pán doktor, chcela som sa vás ešte niečo opýtať.“ „Nech sa páči, čo by ste rada vedieť?“ Pani sa na mňa skúmavo zahľadela a hovorí: „Vy ste ešte nemali päťdesiatpäť rokov, však?“ „Koľko?“ – opýtal som sa nechápavo. „Ja som ešte nemal štyridsaťpäť!“ Pani sa z hĺbky duše zasmiala. „Tak toto sa mi podarilo!“ Aj ja som vysúkal úsmev pomedzi zuby a zároveň som pristál na zemi vo svojich predstavách o mladistvom vzhľade.  Telo starého človeka nikdy neklame. Odráža skutočne prežitý život – spôsob stravovania, zvyky životného štýlu, tekutiny ktoré pijeme, charakter spánku, životné prostredie a motiváciu. „Nie je dôležité, koľko je rokov v našom živote, ale koľko je života v našich rokoch“ – zamýšľa sa americký prezident Abrahám Lincoln 1809 – 1865). Hovorí sa, že človek, ktorý má dostatok práce, na starobu nemá čas. Najstarší organista na Slovensku, Fridrich Kolarovič (1920), má 94 rokov. Tento dobrosrdečný, láskavý a veľmi múdry človek, prenasledovaný komunistickým systémom, ktorý s manželkou Helenou vychoval sedem detí, sa vyslovil nasledovne: „Nebojím sa smrti, pretože som sa celý život snažil čestne, vždy som sa držal Božej ruky, preto sa teším na nebeský organ, ktorý ma čaká vo večnosti…“

Text MUDr. Michal Slivka

Foto Depositphotos.com

Vaše komentáre