Telo nefunguje ako súbor nezávislých častí, ale ako celok, pričom každá jeho časť ovplyvňuje inú časť.

Ľudová múdrosť hovorí, že jedlo a pitie drží pokope telo a dušu. „Práve tak, akoby ste sa nemali pokúšať liečiť oči bez hlavy, alebo hlavu bez tela, nemali by ste liečiť ani telo bez duše“ – napísal veľký grécky filozof Sokrates (469 – 399 pred Kristom). Liečiť chorobu bez poznania príčiny, je ako chcieť zničiť krtka tým, že mu zbúrame krtinec. Zajtra nám dá príležitosť urobiť to na inom mieste. Telo nefunguje ako súbor nezávislých častí, ale ako celok, pričom každá jeho časť ovplyvňuje inú časť. Ak dnes liečme žalúdok, zajtra budú postihnuté črevá, napozajtra srdce… budú sa tvoriť neustále nové krtince. Zaniknú až vtedy, ak chytíme krtka! Preto sa musíme dívať na telo ako na celok, ako na telesnú, ale i duševnú bytosť. Thiamín patrí do skupiny B vitamínov rozpustných vo vode. Je citlivý na teplo. Jeho objaviteľom bol poľský biochemik Kazimierz Funk (1884 – 1967), ktorý ho extrahoval z hnedej ryže. Tento vedec si všimol, že osoby, ktoré jedli celozrnnú ryžu, boli menej náchylní na chorobu beri beri, ako tí, čo konzumovali ryžu bielu. Počas výskumov izoloval v roku 1912 z celozrnnej ryže látku, ktorú nazval thiamín. Jeho nedostatok sa prejavuje únavou, bolesťami svalov, zníženou chuťou do jedla a podráždenosťou. Zvlášť v starobe má nedostatok vitamínov skupiny B za následok chátranie mozgu. U detí vzniká nesústredenosť. Extrémny nedostatok spôsobuje smrteľnú chorobu beri beri, ktorá sa vyskytuje hlavne krajinách, kde hlavnú zložku potravy tvorí lúpaná ryža. Frederick G. Banting (1891 – 1941) bol významný kanadský lekár, nositeľ Nobelovej ceny z roku 1923 za medicínu, ktorý sa pokladá za objaviteľa inzulínu. V roku 1934 ho anglický kráľ Juraj V. za jeho medicínske objavy povýšil do šľachtického stavu. Dr. Banting si počas svojho pobytu v Paname všimol, že majitelia plantáži cukrovej trstiny, ktorý často jedli rafinovaný cukor, mali často cukrovku. Robotníci na plantážach, ktorí žuvali surovú trstinu sa s nemocou nestretli. „Môj objav je len tlmiacim prostriedkom, nie liekom“ – vyjadril sa Dr. Banting. „Vyhnúť sa cukrovke môžete hlavne obmedzením konzumácie rafinovaného (bieleho) cukru.“ Spracúvanie cukru a vitamínu B1 spolu veľmi úzko súvisí. Inzulín a vitamín B1 sa totiž navzájom ovplyvňujú. Zvýšený príjem cukru znamená zvýšenú potrebu určitých vitamínov skupiny B. K odbúraniu jedného gramu rafinovaného cukru je potrebných 4,1 mikrogramu thiamínu. Optimálna denná spotreba thiamínu činí 1,5mg denne. Denná spotreba vitamínu B1 v civilizovaných krajinách predstavuje iba 0,8mg B1 vitamínu. Bežná domáca strava vykazuje zrejmý nedostatok tohto vitamínu. Za túto skutočnosť je zodpovedný neustály nárast potravín obsahujúcich rafinovaný cukor, hlavne pšeničný a ražný biely chlieb z veľmi jemne mletej múky, ktorá nemá takmer žiadny B1 vitamín. Spotreba celozrnného chleba predstavuje hlavný zdroj vitamínu B1. Aj obilné klíčky a strukoviny obsahujú thiamín. Doprajme si preto celozrnný chlieb a nezamieňajme ho bielym pečivom!