Najčítanejšie Rozhovory 

Tehotná pred maturitou, vdovou v dvadsiatich piatich rokoch…Slovenská Marilyn platila za každý kúsok šťastia tragédiou

V sedemdesiatych rokoch bola idolom žien i mužov. Ženy kopírovali jej účesy a nechávali si šiť rovnaké šaty, muži sa div nepozabíjali, len aby upútali jej pozornosť. Spravidla ale narážali na neprístupnú stenu. Slovenská kráska, ktorá sa v mladosti neuveriteľne podobala na legendárnu Marilyn Monroe, bola totiž po trpkých skúsenostiach v partnerských vzťahoch mimoriadne opatrná. Jej životná púť bola tak trochu schizofrénna, ako keby sa v nej od malička handrkovali dve úplne odlišné osobnosti. Krehký plavovlasý anjelik a divoký čertík. Seriózna študentka medicíny a zbožňovaná hviezda populárnej hudby. Racionálne uvažujúca žena a romantička, neustále sa vznášajúca kdesi na nadýchanom obláčiku. „Niekto prežije život ako prechádzku ružovou záhradou, čo ale nebol môj prípad. Bola som prinútená naučiť sa žiť,“ priznala sa novinárom Marcela Laiferová. „V živote som si prešla všeličím, ale dúfam, že to vo mne nezanechalo hlboké stopy.“

Lepšie by bolo vrece zemiakov…

Marcela Bujnová sa narodila 14.7.1945 v Petroviciach pri Žiline a o jej budúcnosť sa matka začala báť skôr, ako vôbec prišla na svet. Otehotnela totiž v ťažkých časoch Slovenského národného povstania a jedného dňa stretla starú cigánku, veštba ktorej jej roky nedávala spávať. Predpovedala jej totiž, že bude mať dievčatko, lenže… „Bude mať také krásne oči ako vy, bude to veľmi populárna osoba a bude mať nočné zamestnanie,“ prezradila speváčka s tým, že matka – učiteľka v tej chvíli pomyslela na to najhoršie. „Mala o mňa potom veľký strach a snažila sa ma prísnou výchovou od niečoho odvrátiť.“ A že si s ňou trpezlivá matka naozaj užila. Ako jediná dcéra s tromi bratmi sa Marcela neustále snažila vyrovnať sa súrodencom vo všetkých nezbedníctvach, takže rozprávanie, čo všetko vyviedla, by vraj bolo veľmi dlhé. „Napáchala som toľko zla, že mamička vždy hovorila, že mala mať radšej vrece zemiakov než mňa,“ priznala. Už v útlom detstve sa začali prejavovať jej umelecké gény a tak si z plného hrdla pospevovala na ulici pred domom. Matka, ale bola radikálne proti, aby z nej bola cirkusantka a zo začiatku po tom netúžila ani Marcela. Oveľa viac ju totiž lákala medicína.

Divoká svadobná noc

Prvýkrát sa zamilovala už v pätnástich rokoch do gymnazistu, s ktorým otehotnela ešte pred maturitou. Našťastie až potom, ako úspešne zvládla prijímacie skúšky na lekársku fakultu. Celé leto potom pracovala ako novinárka pre miestne noviny a šetrila na prstienky. Vysnená svadba ale potom nakoniec dopadla úplne inak, bola smutná a plná sĺz. Plakala Marcela, jej mamička a potoky horúcich sĺz prelievala aj svokra, ktorá mala o neveste úplne iné predstavy. Manželia presedeli svadobnú noc na posteli a hádali sa, kde budú bývať. Nakoniec to dopadlo najhoršie, ako len mohlo. Nikdy spolu nežili a rozviedli sa hneď po narodení syna Stanislava. Marcela, ktorá už na gymnáziu spievala na Čajoch o piatej, napriek tomu zamierila do Bratislavy na Lekársku fakultu. A po celý čas vystupovala aj so študentskými kapelami. Na jednom koncerte v Horskom parku ju objavil známy hudobník Braňo Hronec a ponúkol jej duet s Janou Belákovou v skladbe Lampy už dávno zhasli. Písal sa rok 1965  a pieseň talentovanú medičku vystrelila medzi najväčšie hviezdy hudobnej scény.

Krôčik od samovraždy

Druhého muža, ktorý mimoriadne ovplyvnil jej kariéru poznala, keď sa uchádzala o angažmán v Tatra Revue. Bol to Jaroslav Laifer. Mali veľa spoločného. Aj on vyštudoval medicínu, ale bol uznávaným skladateľom, hudobníkom a dirigentom. Bola to láska ako remeň, čoskoro sa vzali a Marcela sa netají tým, že bol jej osudovým mužom. Práve vďaka nemu začala okrem klasického big beatu spievať aj jazz a evergreeny a už v roku 1968 sa zrazu stala v ankete časopisu Populár speváčkou roku. Šťastie po jeho  boku však trvalo len veľmi krátko. Rok 1970 sa pre ňu stal zlomovým a mimoriadne tragickým. Mala 25 rokov, práve končila medicínu, keď manžel musel ísť na operáciu žalúdka. Dopadla katastrofálne. „Lekári ho zabili. Bola to hrubá chyba chirurgov, ktorí ho prvýkrát operovali. V Prahe potom operáciu opakovali. Určite si dokážete predstaviť, aká som bola z medicíny rozčarovaná. Môj vzťah k doktorovi Laiferovi bol úžasný. Bol veľkou osobnosťou. Ovplyvnil moje rozhodovanie a chovanie, bol to môj absolútny Boh. Stratila som v ňom niekoľko milovaných ľudí,“ priznala Marcela s odstupom času. Život bez manžela si vôbec nevedela predstaviť, dokonca vtedy pomýšľala aj na samovraždu. Úplnou náhodou jej v tom zabránil brat, ktorý ju v osudný deň prišiel navštíviť, aj keď to robil veľmi sporadicky.

Zlatá lýra pre vdovu v čiernom

Iba dva mesiace po Laiferovej smrti mala vystúpiť na Bratislavskej lýre s piesňou Slová, ale odmietla. Legendárnemu dirigentovi Karlovi Vlachovi to ale nedalo. Nakoniec ju prehovoril a Marcela sa stala prvou Slovenkou, ktorá získala Zlatú lýru. Nasledovali ďalšie úspechy v zahraničí, zabodovala v Rio de Janeiru, v Drážďanoch, v Bulharsku a získala aj Zlatú palmu na Malte. „Keď som v La Valette išla po ulici, ľudia na mňa volali čau, Marcela! Dostala som ponuku na mesačné turné s Toto Cutugnem (talianska hviezda populárnej hudby 70. rokov – pozn. red.), ale ministerstvo mi povedalo, že sa musím vrátiť domov a po dvoch týždňoch by som mohla znovu vycestovať. Ale to turné sa začínalo hneď po festivale, bola to vlastne aj odmena pre víťaza. Musela som sa vrátiť domov, keď som v zahraničí nechcela zostať, pretože potom by už návrat nebol možný,“ zaspomínala, ako vtedajší režim pribrzdil jej rozbehnutú zahraničnú kariéru. Aj tá domáca nakoniec dopadla veľmi dobre, na slovenskej populárnej scéne  Marcela úspešne žiari už vyše pol storočia. „Marcela je bežec na dlhé trate. Obozretne, so zdanlivou ľahkosťou, za ktorou sa skrýva profesionalita a cieľavedomosť, prepláva modravými hĺbkami zabudnutia,“ prehlásil o nej kamarát a textár Zoro Laurinc, v úvodnom slove z jej albumov.

Šťastie nie je náhoda

Po Laiferovej smrti bola presvedčená, že už nikdy nebude milovať, o štyri roky neskôr jej ale osud poslal do cesty športovca Ladislava Zacharidesa. Zoznámili sa pri nakrúcaní jeho televízneho programu a pretože Marcela nikdy neverila na lásku na prvý pohľad, s ním ju vraj zažila. Prežili spolu krásne roky a aj keď sa nakoniec rozviedli, naďalej spolu bývali. „Mali sme sa radi, rozvodom sme len chceli zalepiť ústa ľuďom o jej minulosti, ktorí ničili ich vzťah hlúpymi rečami. “ Štvali nás proti sebe a obťažovali,“ vysvetlila speváčka. Keď si ho potom vyhliadla nevyliečiteľná Parkinsonová choroba, láskyplne sa o neho starala a zostala s ním až do jeho smrti. Aj keď ju osud ani trochu nešetril a tvrdých karambolov musela zvládnuť viac ako dosť, nezanevrela na život. „Negatívne veci si nepripúšťam, keď sa mi niečo nedarí, neutápam sa v tom… takže som šťastný človek,“ hovorí. Šťastie nie je náhoda. Často stretne veľmi šťastného človeka, ktorý nemá peniaze ani majetok. A opačne, často som sa stretla s veľmi bohatými ľuďmi, ktorí neboli šťastní. Existujú tipy ľudí, ktorí nedokážu byť šťastní, lebo majú veľmi vysoké nároky na okolie a osud. Šťastie sa začína v nás.!

Zdroj Krajské listy

S láskavým dovolením Marcely Laiferovej

Foto archív Marcely Laiferovej

Návštevníci radi čítajú

Tehuľky, chráňte seba i bábätko
prečítaní 107
Tehotenstvo je pravdepodobne jedno z najdôležitejších období vášho života, ktoré prežijete. Dar, ktorý nosíte pod srdcom vám bude o niekoľko mesiacov ...

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články