Táto krásna dáma bola častým hosťom Telerána. Volá sa Oľga Perušková.
S manželom som sa zoznámila v roku 1976 a za 2 roky som sa vydala, odišla som žiť do Juhoslávie. Naše šťastie netrvalo dlho, len 15 rokov. Manžel náhle zomrel. Ostala mi 7 ročná dcéra a 14 ročný syn. Bola vojna a ja som sa s deťmi vrátila na Slovensko a k môjmu povolaniu učiteľky. Nepodarilo sa mi deti presvedčiť, že aj tu je ich domov. Dcéra už doštudovala v Pule. Ale mňa tam už nikto nečakal. Firma, kde som pracovala 10 rokov po rozpade Juhoslávie odišla do likvidácie. Úplne náhodou som dostala ponuku otvoriť na Slovensku firmu a dovážať látky z Talianska. Bolo to niečo môjmu srdcu blízke. Látkam som rozumela, nebolo čo rozmýšľať, bola to výzva. Táto časť života ma naplnila, látky som hladkala, vyberala a za každým výberom bola predstava. Spoznala som tu veľa ľudí, veď som ich aj menila k lepšiemu. Nehovorí sa to iba tak, že „šaty robia človeka,“ ale bolo treba aj vedieť kde a ako sa obliekať. Začala som sa venovať aj protokolu. Zrazu sa mi objavila v obchode TV Markíza. Robili dokrútku do vysielania a potom prišli pozvania do ich programu Teleráno a tak som sa akosi uchytila. Môj obchod mi bol aj ďalšou výzvou do práce.
Naša klientka bola pani Anna Belousovová, ktorá nás objavila po smrti svojho manžela. Chcela si meniť šatník a ja, keď som videla tú bledú tvár, čierny rám na okuliaroch a ešte čierne šaty, povedala som si: „Tak toto nie!“ Snažila som sa jej to vyhovoriť, že smútok sa nosí v srdci a už vôbec nie k vôli ľudom. Zrazu sa stala podpredsedníčkou NR SR a ponúkla mi prácu asistentky. Naozaj ma zaskočila. Ja a politika, obchod, Markíza, deti v Chorvátsku?! Večer si hovorím, čo teraz? Bola to ďalšia výzva, ktorá sa už nezopakuje. Idem to skúsiť! A začala sa nová kapitola života, obchod som musela neskôr zatvoriť, lebo som pochopila, že to bolo postavené na mojej prítomnosti. Dnes som rada, že som toto rozhodnutie urobila. Naučilo ma to veľa vecí. Práca v Národnej rade a s mojou šéfkou mi priniesla veľa ponaučení do života a asi to tak malo byť. Jeden večer som sa vrátila domov unavená a vyčerpaná z celého dňa. Sadla som si pred televízor a zrazu som si na krku nahmatala hrčku. Čakala som pár dní, ale úplne náhodou mi volal Justín Topoľský. Posťažovala som sa a hneď mi zariadil vyšetrenie. Hrčka musela von a výsledok bol na stole -rakovina lymfatických uzlín. Tu sa ukázala empatia mojej šéfky, za ktorú budem vďačná do konca života. Už to nebola šéfka, ale veľký a citlivý človek. Deti som nechcela zaťažovať, brat mal svoju rodinu, mama svoj vek, naozaj som ostala sama. Ale boli tu moji priatelia. Všetci ma podporovali. Samozrejme, nebolo mi všetko jedno a nikdy nezabudnem na prvé vyšetrenia na onkológii. Doslova som sa triasla a tu sa objavila mama môjho krstniatka Andrejka Šuvadová s koláčikmi, keď mi práve oznamoval lekár ich rozhodnutie. Moje hrdinstvo sa náhle zmenilo na krehkú ženu, plnú žiaľu. Mám dve deti, nemajú nikoho, chcem žiť! Moja šéfka sa rozhodla, že nesmiem ostávať sama. Chodili sme po obchodoch, vodila ma na všetky kultúrne podujatia, vypĺňala mi nenápadne voľný čas. Zrazu som pocítila, že musím celé toto ukončiť a odísť. Mala som úspešne rozbehnutú kariéru, treba skončiť v najlepšom. Prišiel víkend a v pondelok som oznámila, že končím. Chcem byť s deťmi, neviem koľko si požijem! Nikto ma nezastavil! Skončila som s prácou, odišla do dôchodku a cestujem medzi Chorvátskom a Slovenskom. Užívam si čaro prímorského vidieka. Deti predali byt v Pule, kúpili starý kamenný dom na dedine, ktorý prerobili.
Syn sa oženil, mám malého vnúčika a dcéra si otvorila škôlku a tiež chystajú svadbu so zaťom z Dalmácie. Môj život sa úplne zmenil. Mám tu staré priateľky, ktoré si na mňa počkali, trávime spolu nádherné dni.
Práve som pooberala mandarinky z našej úrody a už kvitne aj mimóza. O mesiac skôr ako inokedy.
Dnes som vstala už o piatej, aby som dcére narobila šišky. Aj tu je to veľká fašiangová tradícia.
Vďačná som za každý prežitý deň. Nedávno som sa vrátila z Dalmácie. Navštívila som budúcu rodinu a teraz už budem baliť kufor a pôjdem na Slovensko. Už mám termín na Klenovej na kontrolu. Pobudnem s mojou 86 ročnou mamou, užijem si brata s rodinou, priateľov…
Milá pani Libuška, akosi som sa rozpísala, ešte idem vyvenčiť psíka…
Môj dovetok: Práve naopak, sme radi, že ste nám priblížili svoj zaujímavý život!
Libuša Sabová
