Táto kabelka sa volá „Nekonečný príbeh“
Pani Annu Štubňovú z Banskej Bystrice sme vám už v našom magazíne predstavili. Napísala nám: “ Mám 64 rokov a som už na dôchodku. Celý život som mala rada rôzne ručné práce a dokonca ako samouk z podpultových socialistických Búrd som sa naučila šiť a to na takej úrovni, že som „obšívala“ celú rodinu. Mám jednu dcéru ktorá žije v Londýne, takže sme s manželom doma sami dvaja, ale máme psíka, ktorý sa nám postará o dostatok pohybu na čerstvom vzduchu. Keďže som bola celý život aktívna, tak na dôchodok som sa veľmi tešila, pretože skôr nebolo nikdy dostatok času na všetky koníčky. Jedného dňa som na internete našla obrázok kabelky uháčkovanej z plechovkových uzáverov. Bola som očarená nielen nápadom, ale aj matným leskom tohto materiálu, nehovoriac o tom že je to dnes tak diskutovaná téma recyklácie. A toto je podľa mňa recyklácia par excellence. Bez návodu som hodiny a hodiny špekulovala ako tie kabelky uháčkovať. Skúšala som znova a znova a viac som párala ako háčkovala. To boli moje ťažké učňovské začiatky ale dnes môžem ponúknuť výsledok mojej práce. Dúfam, že vás moje kabelky zaujmú a potešia oko.“
A tu je jej najnovší zážitok spojený s jej záľubou. Toto prekonáte len tak, že tú prácu naozaj milujete, napĺňa vás a teší aj užívateľky jej náročných dielok.
NEKONEČNÝ PRÍBEH (ktorý možno nebudete mať ani trpezlivosť prečítať do konca, aj keď je to iba jeho veľmi skrátená verzia) – tak som nazvala aj moju najnovšiu kabelku, na ktorej som strávila nekonečných 9 mesiacov. Keď som začala, myslela som si, že to bude jednoduché. Ale ako už to býva, realita ma rýchlo vyviedla z omylu. Najprv som nenašla pevnú riflovinu a výstuž (nakoniec som za nimi cestovala do susedného mesta), otvory a uzávery nesedeli, všetko to ťahalo (veľkosť priechodiek nebola správna, ale ako som to mohla vedieť?). Objednala som popruh ktorý bol tvrdý, tak poďho na poštu vrátiť, hľadať a objednať nový. Každý pokus sa skončil sklamaním a kabelka sa znovu ocitla v skrini.
Kúpila som novú látku a výstuž, opäť vytiahla šijací stroj, kúpila som iné priechody, vyrobila dierky, uháčkovala iný nový predný diel a …. znovu to nesedelo a ťahalo a tak opäť skončila v skrini .
Po čase som ju vytiahla, prerobila a znova to skončilo nie celkom neúspešne. Dokonca keď som zistila, že som jedno zapínanie našila o pol centimetra na krivo, tak som sa rozplakala. Ale nakoniec som sa rozhodla, že aj keď kabelka nie je dokonalá, nesie so sebou príbeh mojej vytrvalosti a kreativity.
Takto teda vznikla kabelka „Nekonečný príbeh“. Aj keď bude asi vždy nedokonalá, je to aj tak výnimočný kúsok, pretože odráža silnú časť mojej povahy a to snahu nevzdávať sa . Ale keby som ju mala prerábať ešte raz, asi by som sa naozaj zamyslela nad tým, či ju nespálim!
Text a foto Anna Štubňová
