Sú dnešní osemdesiatnici poslednou silnou generáciou?

Niektorí si ešte pamätajú vojnu. Mnohí pocítili problémy po komunistickom prevrate v roku 1948. Mnohí z nich vedia, čo je nedostatok, nevyhnutnosť šetriť, odopierať si radosti i zábavu. Prežili aj sklamanie zo sovietskej okupácie v roku 1968. Súčasní seniori sú jedinou skupinou spoločnosti, ktorá v živote riešila skutočné problémy. Mladí ich nepoznajú. Kto je na tom lepšie?

Žiješ ako v bavlnke a nevieš, čo sú to skutočné starosti. Túto vetu občas  hovoria ľudia vyššieho veku na adresu mladých ľudí. Mladých to samozrejme hnevá, lebo sú presvedčení, že majú dosť svojich starostí.

Psychológovia a sociológovia sa čoraz častejšie začínajú zaoberať porovnávaním obidvoch týchto skupín a snažia sa nájsť odpoveď na otázku: Sú súčasní seniori poslednou silnou generáciou?

„Ľudia sa v minulosti museli vysporiadať so situáciami, ktoré boli naozaj život ohrozujúce. Museli si vážiť vzťahy, prácu, museli byť súdržní. Ak by sa dnešná mladá generácia dostala do život ohrozujúcej situácie, asi by robila veľké chyby,“ hovorí lekráka Keteřina Cajtlhamová, ktorá má veľký prehľad o životnej kondícii ľudí. Hovorí sa, že súčasní mladí ľudia na tom nie sú dobre ani fyzicky, ani psychicky v porovnaní s tým, v akej kondícii boli ich babičky a dedovia. „Nemajú zdravú mieru reálneho stresu. Oni si síce často myslia, že žijú v strese, ale to je iný stres. Často si ho vytvárajú sami tým, že podliehajú virtuálnej realite, množstvu informácii, ktoré nie sú schopní spracovať. Naozajstný stres nepoznajú,“ vysvetlila.

Typický príklad sa teraz odohráva v istej rodine. Osemdesiatpäťročná Anna má čím ďalej, tým viac zdravotných problémov, ale pomoc odmieta. Stále si sama nakupuje, hoci to nie je pre ňu vôbec jednoduché. Príbuzní jej ponúkali, že jej zabezpečia asistentku, ktorá by jej pomáhala s upratovaním a vôbec so všetkým, čo bude potrebovať. Anna odmieta. Z detstva si pamätá, ako jej rodina biedne žila počas vojny, ako s matkou hladovali a jedlo zháňali veľmi komplikovane. Otec bol v koncentračnom tábore. Ona sama potom vychovala tri deti, pretože jej muž mal podlomené zdravie a skoro zomrel. Annin život, to boli vlastne samé smutné udalosti, z neustáleho riešenia problémov. Pracovala ako robotníčka a privyrábala si šitím, aby uživila svoje tri deti. Jej život bol typickou ukážkou toho, čo prežili mnohí ľudia vo vysokom veku. A tak Anna nechápe životný štýl svojej vnučky. „Nemá prácu. Každý deň vstáva okolo desiatej, potom pozerá do mobilu. Nedávno si aj našla prácu, ale po dvoch mesiacoch ju už nebavila. Pritom chodí na úrad práce a vybavuje si sociálne dávky. Stále sa na niečo sťažuje, raz že prší, že je zima, inokedy je zase horúco, že nemá z čoho zaplatiť faktúru na internet… Vôbec tomu nerozumiem,“ hovorí Anna.

Jej známi často oponujú, že nemôže všetkých mladých ľudí hádzať do jedného vreca. Že aj medzi súčasnou mladou generáciou je veľa šikovných a nadaných ľudí, ktorí tvrdo pracujú. Napriek tomu faktom zostáva, že nikto zo súčasných mladí ľudí nemusí riešiť naozajstné existenčné problémy. Práve také totiž  človeka formujú a usmerňujú jeho životné postoje, dávajú mu silu do ďalšieho života.

Dnešní mladí ľudia majú mizernú fyzickú kondíciu. Nevedia sa ovládať, rozhodovať. Výstižne to zhrnul psychológ Oto Flieschmann: „Odolnosť dnešných mladých ľudí je oveľa nižšia v porovnaní s ich predkami. A to odolnosť psychická i fyzická. Je to tým, že mladšia generácia nie je zvyknutá prekonávať prekážky. Nemajú potrebu ich riešiť. Sú zvyknutí, že všetko za nich spravidla vyrieši niekto iný.“

Ilustračná foto Depositphotos.com

Spracované podľa: www.i60.cz

Vaše komentáre