Strasti single 49-tky, ktorá od malička opakuje “ja sama” a občas teda „pototo“ veci poriadne…

Potom, ako ma ukecali, že mi bazén v záhrade netreba, kúpila som si aspoň nafukovaciu vírivku. Ak ste niekedy boli v obchode bez chlapa ako ja teraz, tak zohnať niekoho, kto vám tu obriu škatuľu pomôže naložiť na vozík a pri pokladni zas zložiť, lebo vo vozíku máte ďalší nákup, chápe o čom píšem. Spotená som nasadla do auta a išla domov. Dilemu ako dostať škatuľu z auta von som vyriešila vďaka cyklistovi, idúcemu okolo. Dnes som sa ju rozhodla vybaliť, zapojiť, nafúkať a naplniť vodou. A čo sa mi podarilo? Prestrihla som zapojený elektrický kábel, takže som hodinu skúšala nahodiť poistky. Úspešne. Diely boli samozrejme iné ako v návode vo videu na youtube, tak som improvizovala. Nechcite vidieť ako…lebo mi odoberú vodárenskú, aj elektrikársku licenciu. Jasne, že žiadnu nemám.  Po úspešnom zapojení som začala napúšťať vodu, keď som zistila, že neviem nájsť mobil. Skúšam si volať cez notebook, nič. Napíšem na whatsap Ali, nech ma prezvoní. Obehnem dom, chatku, garáž a nič. V tom počujem zvonenie spod poloplnej vírivky. Takže čo? Časť vody vyliať a ruku strčiť pod ňu. Mám ho. Vírivka sa plní, ja upratujem a teším sa na večer ako si do nej ľahnem aj s pohárom vína a budem hľadieť na hviezdy s myšlienkou, že byť nezávislá je niekedy strašne namáhavé, ale zas mám prečo oddychovať!

Text a foto Silvia Obernauer

Vaše komentáre