Som superdedko a takto som sa zmenil za 67 rokov

Otázku „Dobrý deň, aké máte ťažkosti?“, ste na svojich výjazdoch položili nespočetne veľa ráz. Aj vás sa to občas niekto opýta?
Priamo takto nie, ale ľudia sa ma často pýtajú, ako sa mám. A ja odpoviem: Ďakujem, mám sa výborne. Prečo by som sa nemal mať? Počas každej služby vidím toľko biedy – zdravotnej, sociálnej, ekonomickej či vzťahovej, že ja sa nemôžem sťažovať. A ešte zvyknem dodať: Ďakujem, mám sa lepšie ako všetci moji pacienti.

Na facebookovej stránke máte peknú hlášku, vraj keď má človek rád to, čo robí, tak vlastne nepracuje.
Keď som na záchranke, relaxujem od učenia. Keď učím, relaxujem od záchranky. A keď si chcem oddýchnuť od záchranky aj učenia, sedím doma pri počítači a píšem nejakú knihu. Mám pocit, že toto povedal Tomáš Garrigue Masaryk: Nie je dôležité robiť to, čo má človek rád, dôležité je mať rád to, čo človek robí. Keď vstávam ráno o piatej, lebo na pol siedmu idem do  služby, teším sa na to. Naozaj mám málo takých dní, keď sa mi nechce.

Kto  podľa vás najviac potrebuje psychoterapiu? Asi starší ľudia, že?

V poslednom období aj mladší ľudia. Aj tí sú dnes labilní. Trpia neurózami, vzostupom tlaku. Zhoršenie stavu pri chronických ochoreniach má psychosomatický pôvod. Keď sa pýtam, čo ich rozrušilo, spočiatku sa každý tvári, že nemá žiadne problémy. Neskôr priznajú problémy so synom, manželom, strach z prepúšťania v práci. Ľudia by si často mohli pomôcť aj sami, ak by chceli. Ak je rozčúlenie príčinou vzostupu tlaku, treba všetkých vyhodiť z miestnosti, užiť liek na upokojenie, vydýchať sa, počkať. V 99 percentách prípadov sa tlak upraví a netreba volať sanitku.

Text a foto Viliam Dobiáš