Som smutná a cítim sa osamelá. Naplno som si uvedomila, že manžel odo mňa definitívne odišiel.

Zbalil si niektoré svoje veci a išiel k inej žene. Stalo sa to hneď na začiatku leta napriek tomu, že sme spolu prežili takmer celý život. Veď obaja máme 60 rokov. Ale nič netrvá večne. Manžel odišiel k mladšej  žene. Má 42 rokov.

Ráno som akosi automaticky začala robiť kávu aj do druhého, manželovho hrnčeka. Na panvicu som rozbila 6 vajec, urobila som ich so slaninkou, k tomu zeleninu. Pre mňa a pre muža. Zrazu som sa úplne prebrala a uvedomila som si, že som sama. A to je veľmi smutné. Sadla som si a začala som premýšľať, ako budem ďalej žiť? Hovorí sa, že na všetko treba čas. Po roku si na neho už ani nespomeniem. Hlava sa prečistí, do môjho života vstúpia noví ľudia, nové zážitky.

Konečne som sa rozhodla zbaviť sa všetkých vecí, ktoré mi ho pripomínajú. Jeho hrnček, taniere, obľúbený príbor, jeho čaj, kávu. Z kúpeľne som odhodila jeho šampón, parfum, papuče. Všetko išlo do odpadového koša. Povyberala som z poličiek všetky jeho knihy, dala do škatule a odniesla do knižnice. Byt som poriadne vyupratovala a povedala som si, že všetko, čo ešte po ňom nájdem vyhodím do smetí.

Mimochodom stále ešte neviem, čo mám urobiť s našimi spoločnými fotografiami a videami. Mala by som to všetko z počítača zmazať, ale ešte stále sa neviem rozhodnúť.

Akýkoľvek rozchod je pre človeka veľká trauma. Na to nie je žiaden účinný liek. Každý musí urobiť to, čo uzná za vhodné. Pre mňa je dôležité zbaviť sa všetkých vecí, ktoré mi manžela pripomínajú. Ak máte nejaké praktické rady o tom, ako sa zbaviť osamelosti a smútku po rozpade manželstva, napíšte do komentárov.

Viera H.

Ilustračná foto. Depositphotos.com

Vaše komentáre