Som ľadová medvedica a mám dvoch vnukov v Škandinávii a borím sa s problém, že mi nerozumerjú

Tí/tie, ktorí ste chodili do školy pred nežnou revolúciou, určite viete, čo táto skratka znamená. Pre tých, čo nevedia, je to „Združenie rodičov a priateľov školy“. Neviem presne, prečo sa to tak volalo, ale volalo sa to tak. Znamenalo to, že sa nejaká skupina rodičov/priateľov zapájala aktívne do života školy.

Ja som si tak pomenovala skupinu spolužiačok zo strednej školy. So všetkými spolužiačkami a spolužiakmi roztrúsenými kde kade po Slovensku i po svete sa nevídame často. Možno raz za 20 rokov.

Ale so ZRPŠ sa vidíme minimálne 2-3-krát do roka.

Tento rok je výnimočný.

Videli sme sa viackrát.

Na 60te narodeniny každej z nás.

Nestretávame sa teraz v sterilnom prostredí reštaurácie alebo kaviarne. Každá oslávenkyňa usporiada stretnutie priamo u seba doma a pohostí ostatné svojou vlastnou kulinárnou tvorbou. Je to také komornejšie a ľudsky bližšie.

Ja tie tváre okolo seba poznám od svojich 14 rokov. Vidím ich stále také baby, aké boli ako tinejžderky. Také ich mám aj v pamäti zapísané.

Ale pri predposlednom stretnutí sa robila aj skupinová fotografia. Tú som si pozrela až doma. Sama.

No, tinejdžerky už dávno nie sme.

Ale, keď sme spolu, nastane tá zvláštne krásna chvíľa a my sa bavíme, ako keby sme sedeli v gymnaziálnych laviciach. Smejeme sa sami na sebe, teda oni najviac na mne…

Roky kamsi na okamih zmiznú a my sme baby zo 4.A.

A dávame si viac ako darčeky. Dávame si príležitosť spomenúť si, aké sme boli.

Posledná oslávenkyňa dostala tričko. S vyobrazením celého ZRPŠ. Nádherný nápad.

Ako ilustráciu k textu ho bolo treba odfotiť naplocho.

Na tričku oblečenom na oslávenkyni som sa ocitla akosi za rohom.

Andrea „Andy“ Ostrihoňová

Mám 60 rokov. Som rodená Bratislavčanka, bývam tu a pracujem takmer celý život. Niekoľko rokov som žila v zahraničí. Mám však rada toto mesto a zo všetkého v ňom mám najradšej Dunaj.

Moja dcéra nežije na Slovensku a moji škandinávski vnuci majú rodnú reč celkom odlišnú od slovenčiny. To je zdroj mojich radostí i starostí. Všetky dovolenky a sviatky trávim pri Severnom mori.

Už viac ako 15 rokov blogujem na sme.sk. V tlači je malá zbierka mojich poetických minitextov „NEbásNe.

K vode mám celý život blízko. Z problémov sa trochu vypíšem a poriadne vyplávam. Som neskonale šťastná, že môžem žiť na brehu tak úžasnej rieky, ako je Dunaj.

Vaše komentáre