Som covid negatívne otrávená

Táto doba spôsobila, že viac pečiem, musím však priznať, že ma to baví. Značkové handričky nefotím, možno ešte tak éagance z lesa. Stále toho istého, lebo auto nemám. Zato mám však čisté svedomie, že sa mi nič v práci neprilepilo na ruky. Ani som nehovorila „Hm“ keď som videla, že sa deje niečo nekalé, alebo bolo dieťa v škole šikanované. Tiež ma trápi, že starý kontinent a únia na ňom nepodporovala vedcov, ktorí by nám vyrobili vakcíny, ktoré potrebujeme. Máme len dobré agentúry na ich posúdenie. Prírodné, exaktne vedy nie sú in. Kto by sa s nimi otravoval?! „In“ je sociálna práca, tú dá každý. Aj keď najúžasnejšia sociálna pracovníčka je omama, ktorá má ledva základnú školu. Tiež som otrávená z papalášizmu, ktorý tu prekvitá. Juniori z domáceho, aj európskeho parlamentu, zdieľajúci svoju dobrú športovú kondíciu sa veselo dávajú očkovať, vovedení do omylu, že sú potrební k motivácii, lebo veď vakcíny sa váľajú na ceste. Potom pani z parlamentu vyhlási, že seniori hodnoty netvoria, tak ich majú predbehnúť všetci z tzv. kritickej infraštruktúry. V mene falošného súcitu nám odoprú Astra Zenecu, lebo veď možno sme padavky. Možno nie sme módne ikony, nefotíme sa na každom „brm- brm“, nemáme zladené rúško s róbou, ale žili sme slušný život. Pracovali sme v službách ľuďom za charitatívne platy dlhé roky a vyprosíme si, aby nás niekto, koho si platíme, kto žobronil o našu priazeň pred voľbami, nás hádzal cez palubu. Som naozaj otrávená, možno aj zhnusená. A tak radšej pečiem. relaxujem pri tom. Chutné veterníky, či krémeše…

Eva Martinková