Pamätám si to ako dnes. Písal sa rok 1959 a môj otec išiel do Nitry kúpiť novučičkú Octaviu. Stála 29 000 korún a cesty boli vtedy skoro prázdne. S mamou sme mu išli oproti až na hlavnú cestu. Dočkali sme sa. Oproti nám ide krásna šedá Octavia s číslom PK 17 – 04 a na mieste šoféra náš ocko. Nos prilepený na prednom skle, oči na stopkách, bola to jeho prvá „ďaleká“ cesta s čerstvým vodičákom. Mali sme auto medzi prvými v našom meste. Nie že by sme boli nejakí boháči, ale naši poctivo robili a mama vedela ušetriť každú korunu. Aj vďaka tomuto autíčku sme mali krásne detstvo. Precestovali sme celé Slovensko, v lete sme chodili k socialistickým moriam a skoro každý víkend k starým rodičom. Otec si vedel na aute opraviť všetko. Keď nebol doma, vedeli sme, že je v garáži. Auto nám dobre slúžilo 15 rokov a keď sme ho predávali, celá rodina sme za ním plakali.
Libuša Sabová
Foto Škoda
Mala sa dobre. Mala pekný dom, úspešnú kariéru, milujúceho manžela a dve krásne deti. Bola…
Takto sme si pýtali v socialistických bufetoch. Šaláty sa vyrábali podľa prísnych noriem a tak…
Indky a my, to bol názov aprílového programu klubu India. Náš exkluzívny popoludňajší čaj pre…
Sledujem ich na facebooku a s určitosťou môžem povedať, že nikto z mojich priateľov nie…
Nedostatok sebalásky môže ovplyvniť viacero oblastí nášho života. Odráža sa na našich vzťahoch, práci, ale…
Pekný deň milé Superbabky. Som veľmi rada, že existuje tento portál, kde vám môžem ponúknuť…
Leave a Comment