Pamätám si to ako dnes. Písal sa rok 1959 a môj otec išiel do Nitry kúpiť novučičkú Octaviu. Stála 29 000 korún a cesty boli vtedy skoro prázdne. S mamou sme mu išli oproti až na hlavnú cestu. Dočkali sme sa. Oproti nám ide krásna šedá Octavia s číslom PK 17 – 04 a na mieste šoféra náš ocko. Nos prilepený na prednom skle, oči na stopkách, bola to jeho prvá „ďaleká“ cesta s čerstvým vodičákom. Mali sme auto medzi prvými v našom meste. Nie že by sme boli nejakí boháči, ale naši poctivo robili a mama vedela ušetriť každú korunu. Aj vďaka tomuto autíčku sme mali krásne detstvo. Precestovali sme celé Slovensko, v lete sme chodili k socialistickým moriam a skoro každý víkend k starým rodičom. Otec si vedel na aute opraviť všetko. Keď nebol doma, vedeli sme, že je v garáži. Auto nám dobre slúžilo 15 rokov a keď sme ho predávali, celá rodina sme za ním plakali.
Libuša Sabová
Foto Škoda
Priatelia, som starý kuchár. Variť som sa naučil na vojne a prakticky varím každú nedeľu.…
Slušnosť je dôležitá súčasť ľudskej spoločnosti. Je to spôsob, ako prejavujeme rešpekt, úctu a ohľaduplnosť…
Na pozvanie Majky Velšicovej, skvelej herečky, speváčky a kabaretierky, sme s Miločkou Krieschovou. profesionálnou fotografkou…
Predstavte si, že máte 80 rokov, žijete podľa svojich pravidiel s ľahkou dušou a srdcom…
Takto sme si pýtali v socialistických bufetoch. Šaláty sa vyrábali podľa prísnych noriem a tak…
Keď sme boli mladší, boli sme šťastnejší. Napadne vás niekedy táto veta? Ak áno, je…
Leave a Comment