Čítavam články s takýmito nadpismi. Ide o ženy, ktoré si upravujú to a hento a tamto, s nadrozmernými prsami, perami a riasami XXL… OK. Každá chceme byť pekná, krásna a či pre tých našich mužov také už nie sme? Alebo je to kvôli sebe samej, aby v 70tke vyzerala na 40? Je to len klamstvo. Obrovské. Rozum mi to neberie. Ženy prestali prirodzene starnúť, boja sa každej vrásky. Azda sme všetky žili ako kráľovné a mali služobníctvo, aby sme vyzerali len skvelo? Aj tie najväčšie kráľovné starli.
Podľa mňa sú to ženy, ktoré sa neprijali. To je to prvotné. Áno, sú v dnešnej dobre možnosti, tak prečo nevyužiť? Ale načo až toľko? Tomu dobre nerozumiem. Keď vidím navôkol ženy v istých vekových kategóriách, všetky mi prídu skoro na jedno kopyto. Kopírujú jedna druhú a predbiehajú sa v skrášľovaní. Už nestačí na pery len rúž a maskara na riasy, ale kopec všeličoho, až z tejto krásy mrazí pri stretnutí nablízku a efekt je opačný. A aj tie mladé sladké dievčatká pôsobia hrozivým dojmom, keď si zohavujú mladé krásne tváre chémiou rôzneho rangu.
Toto nie je výsmech a ani príspevok o ženách, ktoré sa vyčančali do sveta pre svet, pretože sa to takto nosí a prepadli kultu tela a doby. Nie. Naopak. Ja by som rada vyzdvihla práve tie nežné úžasné dušičky, ktoré si možno nik nevšimne, pretože sú príliš obyčajné, jednoduché, ich život prostý a aj mozoľnatý. Tie ženy sú mi najmilšie a dokonca aj ich múdrosť. Vedia napiecť chutný chlieb, ich srdce je mäkké a zopnú i ruky k nebesiam. Nechcem tým povedať, že tie ostatné to nedokážu! Žena v 60tke, 70tke je babičkou a moja predstava babičky navždy vonia odetým telom a nie obnaženými nohami (veľakrát až po zadok), poprsím, v ktorom sa dá všetko vidieť ako na podnose. Lacno sa ženy predávajú a je mi z toho smutno. A nerozumiem, prečo vlastne. Poväčšine sú vydaté, teda komu sa ukazujú? Iných zaujať? A tým manželom to nevadí? Ja si neviem predstaviť, žeby môj muž so stoickým pokojom na mňa hľadel v takom odeve (polonahú) a dovolil by mi vyjsť z domu. Aj keby bola páľava. Ale je to len môj názor. Nikoho pre také správanie neodsudzujem, ale nepáči sa mi.
Nemusíme ísť s davom v umelinách, neprirodzenom a čačách, dokonca ani v názoroch. Azda nie je na žene krásna duša, srdce, milé slová, nežné pohladenie, krása teplých slov, úsmev aj bez farbičiek? Raz sa mi sníval sen. Zobudila som sa s obrovským rehotom. Všetky nádherné (naoko) a vylepšené ženy sa v istej chvíli zmenili na pôvodniny a nastal obrovský plač a nasledoval obrovský smiech, vysmievala sa jedna druhej, aká je škaredá. A ja som sa rehotala z nich.
Ženy, veď sme nádherné a či vaše zrkadlo vám hovorí niečo iné? A aj keď, nech! V Božích očiach – najkrajšie také, aké sme pod tým nánosom umelej krásy.
Text a foto Alenka Medvecká
Ilustračná foto Depositphotos.com
Vaše komentáre
Leave a Comment