VIEM… že život vie byť vyčerpávajúci a niektoré dni ťa unavia tak, že máš pocit, že už ti žiadna sila neostala.
VIEM.. že keď ti život dáva jednu facku za druhou, už sa bojíš aj obyčajného pohladenia a aj rozmýšľaš, či sa oplatí byť dobrým, lebo svet sa zmenil a veľmi.
VIEM… že budem mať taký deň o akom rozhodnem ja, aj keď niekedy možno nie správne, ale je to moje rozhodnutie a problém.
VIEM…že do srdca by sa nemali ukladať zlé spomienky, pesimizmus, nie je to odpadkový kôš, malo by byť čisté, ale niekedy to proste nejde.
VIEM…že človek by mal mať v srdci pokoj, mier či je mladí alebo starší a mať radosť zo života.
VIEM…že len obyčajné objatie, úsmev, spoločnosť priateľov, rodiny sú devízy nenahraditeľné a sú zadarmo.
VIEM…naše deti mnohých už majú svoj život, ale veľmi niekedy chýbajú, chýba ich fyzická prítomnosť, štebot, pohladenie, pekné slovo, je to niečo čo je úžasné a nenahraditeľné.
VIEM… občas potrebujem objať aj ja a myslím aj mnohí z vás, žiadne rady, slová, sťažnosti, proste len objať. Ľútosť nikomu nikdy nepomohla a nemám ju rada.
VIEM…že keď nemôžem objať ľudí, ktorých milujem rukami, tak ich objímam aspoň myšlienkami.
VIEM…že človek môže nájsť i skvelých priateľov a to znamená, že nájdeš svoje druhé JA. Je to niečo, čo sa kúpiť nedá ako aj veľa iných vecí. Ale doba sa mení a s ňou i ľudia. Ale krása človeka sa začína v hlave a nie pred zrkadlom.
VIEM…že sú ľudia, ktorí strácajú úžasných ľudí pre svoje hlúpe postoje, ale nikto z nás nie je neomylný. Ale aj zistíš, že sú ľudia, ktorí ti venujú len toľko času, koľko im na tebe záleží.
VIEM…že človek sa musí naučiť žiť bez ľudí, ktorí sa naučili žiť bez neho.
VIEM…že prežitá bolesť nás veľa naučí. Človek by mal vidieť srdcom a žiť s pokorou a ignorovať čo je povrchné a rozpoznávať čo je iba krásne a má skutočnú hodnotu.
VIEM…že Boh nás nezbaví kríža ale nenechá nás ho niesť sám.
VIEM…že sú v živote veci na ktoré zbytočne čakám a len snívam…a myslím, že nás je aj viac, ale každý z nás je snílek a sníva o lepšom a naplnenejšom živote, či už je mladí alebo starší…a prečo NIE?
VIEM…že sú dni ako aj dnešný a človek potrebuje do seba nasať silu a energiu, keď mu chýbajú blízki, alebo aj priatelia, ktokoľvek, kto mu tú silu dá a bez zbytočných otázok. Mám skvelých priateľov a poniektorí sú výnimoční a mám v nich veľkú oporu za čo im zo srdca ďakujem všetkých si vás vážim, ale príde aj deň ako tento a človek sa cíti vyčerpaný všetkým čo sa aj okolo nás deje, s obavami čo nás čaká a naše deti,vnúčatá…to bolí najviac…
Verím, že pochopíte, čo som týmto všetkým chcela opísať a rozhodla som sa, že dám môjmu životu iný smer, už hlavne kvôli vnúčatkám a aj sebe…NIKDY nie je neskoro niečo zmeniť pokiaľ človek žije a CHCEM sa znova nadýchnuť a zobrať si svoju silu späť.
Všetko dobré všetkým!
Mária Nosková
Foto Deposiphotos.com
Vaše komentáre
Leave a Comment